28. jún 2016
Dnes nás znova čaká vyše 18 kilometrov a očakávame povestný krízový, tretí deň. Cez tichý Anton prefrčíme celkom svižne. Jednak preto, aby deti nestihli svojim hovorom a smiechom zobudiť spiace obyvateľstvo, a aj preto, že je poriadna zima a potrebujeme sa čo najrýchlejšie zahriať.
Deti majú sľúbené kúpanie v tajchu na Banskom Studenci, ale asi z toho nič nebude. Vietor je ľadový, slnko nestíha zohrievať vzduch. Stúpame cez les do Studenca, cestou trháme jahody. Vdychujeme vôňu kráv a dozrievajúcej trávy. Ani sa nenazdáme a sme tam. Víta nás ranným svetlom pozlátená dedina a zelená hladina Kolpašských jazier. V Obecnom úrade už majú otvorené. Milo nás privítajú, dostaneme pečiatku, lízatko, pohľadnicu obce a milé slovo. Neviem sa rozhodnúť, ktoré nás teší najviac (u detí vyhrala lízanka).
Od Obecného úradu vystúpame na hrádzu k jazerám. Práve tu kosia trávu a na móle cvičí skupina ľudí. Lavičky sú prázdne. Vyberáme si jednu medzi malým a veľkým Kolpašským jazerom a pustíme sa do čokoládovej tyčinky. Deti potom chvíľu nevedia čo s toľkou energiou a cukrom v krvi robiť a tak behajú ako zjašené po hrádzi, naháňajú kačky a strkajú ruky do vody. Z kúpania dnes naozaj nič nebude. Je zima a bolo by to príliš riskantné. Potrebujeme ostať zdraví.
Z Banského Studenca pokračujeme po polorozbitej, asfaltovej ceste, neskôr po lesnom chodníku, hore kopcom, smerom na Bacúrov. Ide nám to jedna radosť. Krízový deň sa asi nekoná. Možno zajtra. Snáď nikdy. Všade sú jahody, občas nás priletí pozrieť ovad, v boroviciach nad nami krákajú vrany. Les občas prerušia lúky a čistinky, občas sa stretneme so zelenou značkou od ktorej sme sa boli odpojili, občas zastaneme a napijeme sa.
Čoskoro sa prehupneme cez posledný kopec, prejdeme okolo akéhosi polozbúraného opusteného komplexu a začneme prudko klesať po peknej asfaltke, ako inak – lesom. Dnešný deň je relatívne nezáživný. Keby nebolo tajchu v Banskom Studenci a jahodovo-malinového potešenia pri chodníčku, bol by celý deň len otupný pochod lesom. Hore a hore, a potom dole a dole. Veľmi nám pomáha GPS navigácia. Pomáha nám aspoň trochu určiť, kde v rámci toho lesa sa nachádzame a ako ešte ďaleko to máme. Keď niekoľko hodín idete neznámym lesom a vôbec netušíte, kde ste a koľko ešte musíte prejsť, modrá bodka na monitore navigácie je značnou útechou a motiváciou.
Napriek všetkému, hodiny a kilometre rýchlo ubiehajú. Deti sa striedavo ponárajú do ticha, pýtajú sa nás na kadečo, spievajú si, alebo nám o niečom rozprávajú, trhajú jahody, hľadajú konáriky, pijú, alebo sa strachujú, že nestihneme autobus z Dubového.
Rozhodli sme sa totiž, že tie necelé 2 kilometre z Dubového do Bacúrova sa odvezieme autobusom. Aj keď cesta trvá asi 3 minúty, deti sa na to tešia už od rána. Autobusom nechodíme často. Navyše nám to ušetrí 2 kilometre po hlavnej ceste v najväčšom teple. Totižto – kým sme boli v lese, zo studeného doobedia sa stalo celkom teplé poludnie.
V Bacúrove dnes končíme u príjemnej pani, ktorá býva na konci dediny. Zložíme sa v jej izbietke, posedíme chvíľu vonku, deti sa zahrajú s mačiatkami, poobdivujú koníky, „pomôžu“ nakŕmiť králiky a zahrajú sa so psíkom. Na večeru dostaneme každý za dva plné taniere fazuľovej polievky, domáci syr, zeleninu a chlebík. A najlepšie šišky aké som kedy v živote jedla. Chutia ako obláčiky.
| Popis trasy |
| Trasa je dlhá približne 20 km (ak využijeme autobusovú dopravu z Dubového do Bacúrova, je to len 18 km). Začínali sme o 6:15, došli sme o 13:45. Do času sa rátajú všetky zastávky a prestávky, blúdenia aj fotenia.
Prejdeme Sv. Antonom a vojdeme do lesa. Od začiatku stúpame, až k Banskému Studencu. Les preruší len jedna či dve lúky. V Banskom Studenci prudko klesneme do centra obce, ku Kolpašským jazerám. Prejdeme okolo jazier a znova stúpame lesom, okolo Domova pre seniorov, po asfaltke. Tá sa časom zmení na lesný chodníček. Ideme súbežne so zelenou turistickou značkou, ktorá sa však odpojí. Ideme stále lesom, prevažne do kopca. Občas les prerušia menšie lúčiny a čistinky. Po čase sa dostaneme k opustenému, už takmer rozpadnutému komplexu niekoľkých budov, kde sa napojíme na krásnu asfaltovú cestu, ktorou začneme strmo klesať do Dubového. Asfaltovú cestu vystrieda lesná cesta a tá nás nakoniec dovedie do Dubového. Odtiaľ je to asi 2 kilometre do Bacúrova po hlavnej ceste. Môžeme si pomôcť autobusom z Dubového do Bacúrova. |
| Značenie |
| Je veľmi dobré.
Ku klasickým čiernym vežiam na žltom podklade sa pridáva značenie BC, napísané žltou farbou. (Ako sme sa neskôr dozvedeli, značkárovi došla čierna farba a musel takto improvizovať.) |
| Voda |
| V Sv. Antone.
V Banskom Studenci. Za Banským Studencom, kúsok za miestom, kde sa zelená turistická značka odpojí od Barborskej cesty je napravo od cesty studnička. |
Viac informácii nájdete na stránke Barborskej cesty: www.barborskacesta.com
Autor: tikaka
