Čitateľský denník

5. december 2017

 

 

Čitateľský úloháčik prestal fungovať. Teda – ja som prestala fungovať, pretože sa mám príliš rada (preklad: som príliš lenivá) na to, aby som čítala každú jednu knihu, ktorú prečítajú deti a potom im ju spracovala do série otázok na porozumenie. Keď si vezmeme, že prečítajú 4 až 7 kníh za mesiac, bolo by to časovo neúnosné. Okrem toho sa im asi pred rokom vyprofiloval čitateľský vkus a už len zriedkavo obaja prečítajú tú istú knihu. Takže to máme zrazu okolo 10 kníh za mesiac, ktoré by som sotva stíhala prečítať, nieto ešte spracovať.

 

 

Bolo mi jasné, že ich nedonútim robiť si krásny, krasopisný, maľovaný čitateľský denník aký mala moja maminka. Tiež som to nechcela odbiť zoznamom kníh s dátumom prečítania. Potrebovala som niečo, čo nahradí prácny úloháčik a pomôže mi zistiť to, čo chcem vedieť: Či deti knihe rozumeli, čo sa v nej dozvedeli, či pochopili súvislosti a postrehli hlavnú myšlienku. Výsledkom bola strana, ktorú si môžete stiahnuť TU.

Tento “formulár“ používame už takmer rok. Deti prečítajú, vyplnia, urobia dierky a založia do zakladača-čitateľského denníka. Ak už počas čítania vidím, že majú s knihou ťažkosti, rýchlo si ju prečítam aby som ich mohla podporiť a pomôcť im prehrýzť sa cez ňu. Už sa niekoľkokrát stalo, že knihu zhltli za dva dni, ale zápis urobiť nevedeli a v podstate o knihe nedokázali nič povedať. Teraz už aj sami vedia, že to znamená: musia ju prečítať znova a po každej kapitole sa o nej prísť porozprávať.

Nezapisujú všetky knihy. Samko odmieta zapisovať tie, ktoré sa mu nepáčili alebo ho nudili. Vraj nechce mať na ne žiadnu spomienku. Tiež nezapisujú knihy, ktoré máme doma. Vraj sa k nim môžu kedykoľvek vrátiť a v zápise teda nevidia žiadny zmysel :-). Tak či tak, zakladač sa im pomaly plní a obaja sa z času na čas vytešujú nad tým, koľko už toho prečítali.

 

 

Minule som ich zastihla vo vášnivej debate nad otvorenými čitateľskými denníkmi. Samko sám so sebou viedol debatu o tom, ktorá kniha bola napínavejšia a zaujímavejšia: Či Odkaz na buku alebo Robin Hood. A o chvíľu sa už spolu bavili o Matilde a diskutovali o tom, či bola skôr smutná alebo strašidelná. Občas si navzájom rozprávajú dej knihy ktorú práve čítajú a rozprávajú tak zaujímavo, že si ju nakoniec prečíta aj ten druhý – hneď po: „Ticho, ticho, tichooo!!!! Už mi viac nehovor!!!! Ja nechcem vedieť ako to skončí! Aj ja si to prečítam. Už ticho, dobre?“ (naposledy to bola: Ako vycvičiť draka).

 

Na stiahnutie: Čitateľský denník

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Komentáre:

  1. Dakujem velmi pekne, ze som to tu objavila a mohla si stiahnut – presne ako site na mieru a na nasu aktualnu potrebu!

  2. Dakujem velmi pekne , velmi ste nam pomohli so vzorom citat. dennika,krasny den Vam prajeme:)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *