30. máj 2018
Prachovské skály patria medzi typické symboly Českého raja. Komplex pieskovcových skál, úžin, tunelov, veží, chodbičiek, uličiek, vyhliadok, stien, priehlbín a jaskýň sa nedá nafotiť, natočiť, ani opísať. Je to jedno z tých miest, kam sa musíte vypraviť a ak máte šťastie na tú správnu atmosféru, svetlo a náladu, odídete s pocitom, že je to to najúžasnejšie, najkrajšie a najkreatívnejšie čo dokáže pieskovec vytvoriť. Skalné kráľovstvo je schované v mäkkej zeleni, zem je vystlaná ihličím a svetlým pieskom. Nebo zacláňajú konáre smrekov. Príroda je čistá, tichá a pokojná.
Za vstup do Prachovských skál sa platí. Za vstupnou bránou si návštevníci môžu vybrať z troch okruhov: Zelený, veľký okruh má 3,5 kilometra a prevedie vás tým najlepším čo sa tu dá vidieť. Žltý, malý okruh je dlhý 1,5 km a je určený pre tých, ktorí majú menej času alebo sa necítia na toľko schodov, skál a stúpania. Posledný okruh ja značený modrou a je určený návštevníkom s kočíkmi. Zelený okruh nám (aj so všetkými značenými odbočkami a zachádzkami) trval presne avizovaných 120 minút. Okruh sa totiž nedá prejsť bežnou rýchlou chôdzou. Terén je miestami náročný a hlavne – človek sa chce zastavovať a pozerať a fotiť a obzerať a obdivovať…a to trvá.
Napriek tomu, že Prachovské skály sú miesto kam „proste musíš ísť“ keď už si v Českom raji, boli sme tam takmer sami. Z poslednej vyhliadky sme videli, že ľudia na trase za nami pomaly pribúdajú a pol hodinu po nás dokončila okruh veľká skupina detí na školskom výlete. Pravdepodobne sme vystihli ojedinelý jav, keď na skalách bolo prázdno.
Do Prachovských skál sme sa vydali z Mladějova. Dnes len naľahko, bez veľkých ruksakov, v sandáloch (Zojka v teniskách, pretože neznáša sandále). Šli sme totiž len na otočku, tam a zasa späť do kempu. Po včerajšom výpeku na asfaltkách bol lesný tienistý chodník všetko čo sme potrebovali a kilometre rýchlo ubiehali. Cestou sme sa zastavili na zrúcanine hradu Pařez – milučká to, vrecková zrúcaninka, z ktorej ostali už len chodby v pieskovci, pár kamenných schodov a pár múrov, čo už celkom splynuli s okolitou prírodou. Napriek tomu rozhodne stál za 100 metrovú odbočku a polhodinové “zdržanie“.
Po návrate do kempu sme našli areál úplne tichý. Vzhľadom na to, že tu momentálne výletuje 107 detí vo veku od 6 do 15 rokov, bol tento stav minimálne čudný. Deti pravdepodobne organizovane odišli niekam na vychádzku, pretože v priebehu dvoch hodín sa vrátili a v kempe bolo opäť živo ako včera.
Po dnešku mám pocit, že sme videli to najkrajšie čo sa tu vidieť dá a lepšie to už nebude. V niektorých momentoch som skutočne nestíhala pozerať pod nohy, pretože tú krásu okolo sa nedalo dostatočne vnímať a vstrebávať len tak úchytkom, popri sledovaní cesty. Na druhej strane musím priznať, že podobný pocit som mala aj prvý deň, keď sme prešli Příhrazskými skálami. Dnešok ich ďaleko prevýšil a my sa necháme prekvapiť, čo nám prinesú ďalšie dni.
| Popis trasy: |
| Trasa je dlhá približne 16,5 kilometra. Začínali sme o 7:15, došli sme o 13:45. Do tohto času sa započítavajú všetky zastávky a prestávky, blúdenia a fotenia, zachádzky a obchádzky.
Z Mladějova ideme po červenej značke. Najprv kráčame po úzkej asfaltke do dedinky Loveč a za ňou vojdeme do lesa. Bez výrazného stúpania či klesania pôjdeme lesom až k Prachovským skálám. Asi v polovici trasy budeme križovať širokú cestu pre motorové vozidlá (autá tu chodia rýchlo!) a o necelý kilometer prídeme k zrúcanine hradu Pařez. K Prachovským skálám nás čakajú ešte približne 2 kilometre. Keď prídeme k rybníčku s drevenou podobou Pelíška, je to do cieľa už len 10 minút. Lístky sa kupujú pri vstupnej bráne. Otvárajú o 8:00, mimo sezóny o 9:00. Hneď pri bráne je veľké parkovisko. Po vstupe do skál si zvolíme jeden z okruhov, prípadne ich kombináciu. Na začiatku je pekná, veľká turistická mapa, ktorú si môžete odfotiť a orientovať sa podľa nej. Späť sme šli rovnakou cestou ako sme prišli. |
Autor: tikaka
