Svetoví kamaráti – Vitali

12. júl 2018

 

 

Vitaliho nám poslali všetci dobrí bohovia. Z opatrnosti sme sa s ním dohodli, že u nás ostane len necelé 2 týždne, aj keď z jeho správy bolo jasné, že by ostal aj dlhšie. Človek ale nikdy nevie, čo sa z koho vykľuje. Bola to však láska na prvý pohľad a Vitali tak nejako zázračne zapadol do našej rodiny, ako keby sa len na to narodil. Mirko povedal, že keby mal o 18 rokov menej, tak si ho adoptujeme.

 

 

Sú prázdniny a všetci máme voľno. Preto sme nepotrebovali žiadnu ozajstnú pomoc, stráženie detí, ani vypĺňanie ich času kým sme my v práci. Hľadali sme niekoho, kto sa k nám pridá na výletoch, na turistike, na prechádzkach a pri večeri. Niekoho, kto si s nami pozrie film, porozpráva sa, zahrá sa s deťmi v parku a podelí sa o svoj čas, život a názory… a popri tom donúti celú rodinu hovoriť po anglicky.

 

Vo Vitalim sme dostali presne to, čo sme hľadali a ešte k tomu zaujímavý bonus navyše: Chlapec vyrastal v odľahlej časti Ruska, v malej, uzavretej komunite blízko hraníc s Kazachstanom. Do sedemnástich rokov nemal a nepoužíval mobilný ani iný telefón, internet ani televízor. Keď si v sedemnástich rokoch odkráčal desiatky kilometrov do najbližšieho mesta, aby si kúpil za ušetrené peniaze svoj prvý mobil, stal sa jediným človekom v dedine, ktorý také niečo vlastní. Predstavte si človeka, ktorý nevie, aké filmy sa mu páčia, pretože ich v živote videl iba zopár. Nevie čo sú Priatelia alebo Pán Prsteňov. O filme Titanik počul a chcel by si ho niekedy pozrieť. Očividne zatiaľ nevie, aké možnosti internet ponúka, ale rýchlo sa učí. Do 20 rokov neopustil svoju rodnú dedinku a o svete vie len veľmi málo.

 

 

Izolovanosť od zvyšku sveta z neho neurobila nesociálneho podivína. Skôr naopak: Jeho zvedavosť je prekladaná údivom a pokorou pred veľkým, rôznorodým svetom. Jeho charizma a priateľský prístup je zvýraznená jeho ochotou počúvať, pozorovať a schopnosťou opatrne vyhodnocovať situácie, nálady a postoje ľudí. Niekedy bolo vidno ako spracováva, ukladá, analyzuje a… nevytvára si žiadny súd. Len jednoducho so záujmom pozoruje ďalej.

 

Pre Vitaliho bol charakteristický jazykový rozbor každého nového slova či zemepisného názvu. Vedel rusky, nemecky, anglicky, ukrajinsky, trochu poľsky a švédsky, a bol v procese učenia sa španielčiny. Jazyky ho zjavne fascinovali a venoval sa im vždy keď mal chvíľu času. Napríklad tak, že počúval islandské rádio alebo španielske podcasty. Vôbec mu nevadilo, že všetkému nerozumel – chcel sa len “vcítiť do jazyka“, ako to nazýval. Pri každom novom slovenskom či anglickom slove ktoré zachytil sa hneď začal zamýšľať nad tým, odkiaľ slovo pochádza a čím asi bolo ovplyvnené a prečo má asi takúto koncovku, keď má takýto koreň… No rodený etymológ! 🙂 

 

 

S Vitalim sme toho stihli pobehať a navštíviť celkom dosť. Vzali sme ho na Šášovský hrad aj na Pustý hrad do Zvolena, na Krížnu do Veľkej Fatry, na folklórny festival pod Poľanou, na chatu, bol sa kúpať na tajchu a cez víkend sa vybral na dva dni do Bratislavy. Deti ho vzali do útulku venčiť psy, aj zahrať sa do parku. Vitali diaľkovo študuje učiteľstvo a tak rád využil príležitosť odučiť niekoľko hodín angličtiny za nás. Myslím, že sme stihli kvalitne využiť všetok čas, ktorý nám bol daný. Deň pred jeho odchodom som začala mať pocit, že sa konečne uvoľnil a začal sa cítiť ako doma. Škoda, že už mal ďalšie plány a musel sa pobrať ďalej. Hosťovanie Vitaliho bolo pre nás zatiaľ najlepším a po všetkých stránkach najpozitívnejším zážitkom.

 

 

 

Autor: tikaka