21. apríl 2019
Pri Frenštátě pod Radhoštěm je krásne miesto v lesoch. Vlastne je tam niekoľko pekných a zaujímavých miest, ktoré šikovní, kreatívni ľudia prepojili náučným chodníkom Beskydské nebe. Náučný chodník má 3 kilometre a návštevník na ňom nájde z každého rožku trošku. Už sme s deťmi prešli veľa náučných chodníkov, ale Beskydské nebe je zatiaľ absolútny víťaz.
Začíname v Areáli Jiřího Rašky s niekoľkými skokanskými mostíkmi. Pre deti, ktoré nikdy nevideli mostíky naživo je to zážitok. Popri mostíkoch vedie 428 schodov. A tu sa prejavila kreativita tvorcov chodníka: Počas 428 schodov je pre deti (aj zvedavých dospelých) pripravených niekoľko zastavení s jednoduchými otázkami o prírode a histórii. Správna odpoveď je na druhej strane tabuľky. Je to nádherná a jednoduchá motivácia pre všetkých lenivších, ale po poznaní hladných výletníkov.
Po prekonaní takmer pol tisícky schodov sa dostaneme k druhému zastaveniu s názvom Život v korunách stromov. Mnoho ľudí s úplne najmenšími detičkami sem chodí len pre toto zastavenie (hneď vedľa je veľké parkovisko). Okrem hmyzieho hotela na návštevníkov čaká informačný panel o ich indiánskom „totemovom“ zvierati a ich strome (podľa dátumu narodenia), drevené sochy hríbov a zvierat, spoznávanie siluet dravých vtákov a veľké mravenisko. Potom vstúpime na 85 metrov dlhú vyvýšenú lávku medzi korunami stromov. Na nej nájdeme orlie hniezdo, vtáčie hodiny, možnosť skúsiť ťukať do dreva ako ďateľ, ukážky vtáčích vajíčok a pierok a kopu fotiek a informácii o operených obyvateľoch našich lesov.
Pár minút chôdze po ceste nás privedie k ďalšiemu zastaveniu – k Bosému chodníčku. Treba k nemu trochu odbočiť z asfaltky, prejsť popri modernej zvoničke na lúke a zbehnúť asi 10 metrov dole trávnatým briežkom. Bosý chodníček je ledabolo hodený doprostred lúčky, ako keby k nemu niekto plánoval ešte niečo pridať ale potom si to rozmyslel a nechal to tak.
S vymasírovanými chodidlami sa vrátime späť na cestu a pokračujeme okolo komplexu budov na pravej strane. Kým sa vnoríme naspäť do lesa, zastavíme sa na malom prírodnom ihrisku. Je tak trochu nenápadné – všetky preliezky sú z neošetreného dreva a lán, farebne splývajú s kríčkami, spadaným lístím a kmeňmi mladých stromov. Ihrisko je skôr pre menšie deti, ale aj Zojka so Samkom si tu na chvíľu našli zábavu.
Cez presvetlený les čoskoro prídeme k takmer 120 ročnej Lurdskej kaplnke. Kaplnka je zavretá a ostrým slnkom oslepené oči nedovidia poriadne čo sa skrýva v šere za mrežou. Posedíme chvíľu pod stromami pred kaplnkou, ale už prichádzajú ďalší ľudia. Miesta je tu málo, lavičiek len pár. Zbalíme sa a uvoľníme priestor. Od kaplnky zbehneme po lesnom chodníku z kopca a ocitáme sa pri Mařenčině studánce. Studnička je zakrytá poklopom a chránená skalou. Je to miesto, ktoré vraj rád navštevoval frenštátsky rodák, básnik Josef Kalus. Preto nechýba zopár jeho veršov vytesaných do kameňa pri studničke:
Studánko čistá, z rosných perel tkaná,
buď žehnána a všemi milována,
žíznivé napoj, když jdou kolem tebe,
a vlož jim do nitra kus svého nebe.
Od studničky sa za krátko dostaneme k záhradkám a domčekom, prejdeme okolo malého pohostinstva s vonkajším posedením a detským ihriskom a ocitneme sa pri predposlednom zastavení náučného chodníka Beskydské nebe: pri pamätníku frenštátskeho maliara Břetislava Bartoše. Napriek tomu, že pán Bartoš mal pohnutý život, pre väčšinu detí je toto zastavenie nezaujímavé. Možno si všimnú výhľad na Frenštát pod Radhoštěm, ale naše decká odignorovali aj to a rozbehli sa dole po lesnom chodníku, pretože už tušili pod kopcom riečku. Tečúca voda s prístupnými brehmi má magickú moc snáď nad všetkými deťmi. Zatiaľ čo sme Mirko a ja stáli na moste opretí o zábradlie a zavadzali turistom a psíčkarom, deti hádzali kamene a púšťali po vode loďky z kôry. Mimochodom, pri mostíku sa nachádza posledné zastavenie náučného chodníka, ktoré informuje o prvom turistickom spolku v tejto oblasti. Opäť – pre deti nezaujímavé, ale rieka to bohato vynahradí.
Od mostíka sme prešli po lesnej ceste späť k skokanským mostíkom. Na rozľahlom parkovisku boli zo dve desiatky aut a jedna dodávka. Keby som mohla dať náučnému chodníku Beskydské nebe hviezdičky, dám ich aspoň sedem zo šiestich. Niekedy málo stačí, aby sa z obyčajnej prechádzky lesom na okraji mesta stal zážitok!
| Ako sa tam dostať: |
| Frenštát pod Radhoštěm je menšie mesto na severnej Morave. Na západnom okraji mesta, v časti obce Lubina, sa nachádza skokanský areál Jířího Rašky s niekoľkými skokanskými mostíkmi. Súčasťou areálu je veľké parkovisko, kde je možné bezplatné parkovanie. |
| Prístupnosť/náročnosť/terén: |
| Od parkoviska vystúpame po schodoch popri najväčšom mostíku a pokračujeme po značenom náučnom chodníku ďalej po cestách a lesných chodníkoch okolo jednotlivých zastavení. V oblasti je mnoho značiek, nás zaujíma štvorcová značka so žltým trojuholníkom a tromi modrými „čiarami“ (asi znázornenie neba… fakt neviem). Chodník je nenáročný, s minimálnym prevýšením, nie je však bezbariérový v celej dĺžke a preto je nevhodný pre kočíky.
Trasa má dĺžku asi 3 kilometre. Dospelý človek prejde trasu za 1-2 hodiny (aj so zastavovaním sa a čítaním informačných panelov). |
| Pre deti: |
| Nádherný, krátky (3-kilometrový), nenáročný, okružný náučný chodník s mnohými atrakciami.
Na stránke frenštátskeho IC si môžete stiahnuť pracovné listy s tematikou prírody a ekológie. Pracovné listy sú krásne vypracované, odstupňované podľa náročnosti a preveria ako ste počas prechádzky dávali pozor. Tak isto sa u dozviete o plánovaných akciách a novinkách v súvislosti s náučným chodníkom. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
