4. júl 2019
Po štyroch rokoch sme sa rozhodli zopakovať si výstup na Sivý vrch v Západných Tatrách. Pred štyrmi rokmi sme cezeň prechádzali počas trojdňového prechodu z Prosieka do Žiarskej doliny. Teraz sme mu venovali celý jeden deň a celú našu pozornosť.
Začali sme za Hutami. Na rúbanisku pod Bielou skalou sme sa párkrát stratili a pomotali, pretože značky zmizli spolu s odvezenými stromami. Našťastie všetky cesty vedú na Sivý vrch, takže sme sa vždy nakoniec bez vlastného pričinenia znova ocitli na značkovanom chodníku. Medzi pahýľmi stromov a slnkom bielenými pňami rástli kyslé jahody. Lesnými strojmi rozrytá cesta sa drobila pod nohami. Teplo bolo čoraz väčšie napriek skorej rannej hodine a na tieň lesa sme čakali ako na spasenie. Za štyri roky sa veľa zmenilo. Tam kde bol predtým les, teraz les nebol. Tam kde boli predtým mladé smreky nahusto okolo chodníka, teraz ležali polámané a popílené kmene. Hlbokého tieňa sa nám dostalo až tesne pod Bielou skalou.
Rýchlo sme naberali výšku. Mladé malinové kríky lemovali cestičku. Samko si spomenul, že pred rokmi v auguste sme tu trhali sotva dozreté maliny. A brusnice. A čučoriedky. Tiež si spomenul, že malinové kríky znamenajú, že sa blížime k Radovým skalám. Oznámil to Zojke a obaja zrýchlili krok. Na skaly sa naše deti vždy tešia. Podľa mňa sú obaja reinkarnované kamzíky. Alebo len obyčajné deti.
Radové skaly maskovali svojou atraktívnosťou prudké stúpanie. Začala som zaostávať za Mirkom a deťmi – ja reinkarnovaný kamzík určite nie som. Hlboko pod nami sa začali objavovať ľudia, ktorí vyrazili neskôr ako my a pomaly nás dobiehali. Reťaze, skaly, skaly, ďalšie reťaze, trochu lezenia, skaly, posledné reťaze a boli sme hore na Sivom vrchu. Nádhera tatranská! Vietor studený. Slnko svietilo, ale nehrialo. Na dnes sľubovali 12 stupňov a podľa teplomeru na vrchole im to vyšlo úplne presne. Obliekli sme sa, pokochali sme sa, najedli sme sa. Zišli sme do Sedla Pálenica.
Zo Sedla Pálenica smerom na Zuberec sa ide dobre. Na začiatku treba prežiť polhodinku sústredenia sa na kamene a kosodrevinové korene ale potom sa už ide rýchlo a príjemne. No nič netrvá večne: išli sme si dole, rozprávali sme sa, Zuberec sa približoval, my sme sa tešili, že budeme čoskoro v kempe a pod sprchou a nechápali sme, prečo smerovník tvrdí, že máme pred sebou ešte hodinu cesty. Potom sme vyšli na asfaltku a začalo peklo asfaltkové, lebo asfaltka je proste smrť, hlavne na konci výletu a posledný kilometer ešte k tomu cez dedinu a v poludňajšom slnku. Deti toho mali plné zuby, ale na moje prekvapenie sa ani veľmi nesťažovali.
Dorazili sme do Zuberca. Cestou do kempu v Oraviciach sme kúpili obed na nasledujúci deň. Cez okno auta sme pozdravili Sivý vrch a šli sme si dať tú sprchu na ktorú sme sa tešili.
Fotky spred štyroch rokov nájdete TU.
| Ako sa tam dostať: |
| Huty sú malá dedina na severe Slovenska, na Orave. Dostaneme sa sem z juhu od Liptovskej Mary cez Matyášovce, alebo zo severu od Oravskej priehrady cez Zuberec. V podstate nemusíme ísť až do Hút, stačí nám nechať auto/vystúpiť z autobusu pri Horárni Biela skala. Zmestia sa tu 2-3 autá. |
| Prístupnosť/náročnosť/terén: |
| Od Horárne pod Bielou skalou sa vyberieme po červenej značke strmým stúpaním cez rúbanisko. Orientácia je sťažená tým, že veľa stromov na ktorých boli značky zmizlo a v oblasti je veľa vychodených chodníčkov aj lesných ciest. Situácia sa zlepší tesne pod Bielou skalou. Od bielej skaly ideme lesom, stále strmo stúpame. Stromy sa postupne menia na kosodrevinu až napokon prídeme k začiatku Radových skál. V Radových skalách sú 3 miesta kde si turista pomáha reťazami, posledné je tesne pod vrcholom.
Zo Sivého vrchu pokračujeme stále po červenej do sedla Pálenica. Schádza sa cez kamene, pomedzi kosodrevinu. V Sedle Pálenica sa stočíme na žltú a po nej zostúpime do Zuberca. Zostup je spočiatku náročný na pozornosť a strmý, časom sa zvolní, prechádzame lesom a nakoniec po ceste. POZOR: Nekončíme tam, kde sme začali! Na presun môžeme využiť autobus, stop, alebo si tých 5 kilometrov po ceste odkráčať. Trasa má dĺžku 14 kilometrov, celkové prevýšenie je asi 960 metrov. Dospelý človek prejde trasu za 6 hodín. |
| Pre deti: |
| Prechod cez Radové skaly je náročný pre menšie deti kvôli dĺžke nôh a rúk, niektoré miesta sú nebezpečné (hrozí pád z výšky). Dieťa by malo mať skúsenosti s pohybom v skalách a s používaním reťazí. Inak je túra technicky zvládnuteľná aj pre 5-6 ročné deti.
Výlet na Sivý vrch je krásny, vysokohorský zážitok. Záver je dlhý, nudný a únavný. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
