8. február 2013
Nitra? Jasné! Tam to poznáme! Však sme cez ňu chodili 5 rokov autobusom do Bratislavy a späť! Však to je jedna hlavná cesta a zopár domov a vééľký kruhový objazd, nie? Tam sa predsa nedá stratiť! Ibaže by sa dalo. Pretože je tam viac než jedna hlavná cesta a aj domov je podstatne viac ako zopár.
Miro: „A teraz budeme musieť ísť až naspäť a otočiť sa…“
Veronika: „Až tam dozadu, že? No…“
Miro: „A pozri, tu sa dá otočiť!!!“
Veronika: „Myslíš, že to sa môže?“
M: „Asi hej… Aha!“
V: „A teraz sa musíme držať vľavo, smerom do centra!“
M: „Kde je tá Kalvária? Vidíš ju?“
V: „Nie. Skryla sa mi. Počkaj…. Aha, tam je! Však sa držme tým smerom a uvidíme.“
(po chvíli)
M: „Ja by som išiel vpravo.“
V: „Aj ja.“
M: „Tak poďme!“
V: „Asi to nebolo dobre, že? Vráťme sa.“
Zoja: „Prečo sme sa stratili?“
V: „Pretože to sa niekedy stáva. …. A teraz ideme kam?“
M: „Asi zasa doprava.“
V: „Jeeej! Pozri, tam rovno je pekný, zaujímavý dom!“
M: „Ideme si ho pozrieť? Mám ísť teda rovno?“
V: „Jasné, veď aj tak nevieme, kde sme!“
Kalvária v Nitre
Po hodine motania sa po Nitre sme zaparkovali na prázdnom parkovisku v tieni farského kostola. Konečne! Fúkal ľadový vietor a my sme sa snažili čo najskôr dostať na slnko. Okolo fary nebolo nikoho. Len dve autá a jedna dodávka sa okolo nás prehnali šialenou rýchlosťou pred tým, než sme zišli z cesty a vydali sme sa na skalnatý kopec nitrianskej kalvárie.
Zastavenia kalvárie sú postavené v rade, v pravidelných rozstupoch. Na vrchu je malý kostolík a zráz dole. Dramatické. Nečakané. Človek vyjde hore, kochá sa výhľadmi na Nitru, duša si oddýchne, oči sa potešia…a potom skončí zem a pod nohami je hlbina opierajúca sa o skalnatú stenu. Veľa temných myšlienok mi prebehlo hlavou keď sme tam stáli, držali deti pevne za ruku a pozerali cez okraj. Zvláštne miesto.
Pútnik postojí..
Nitrianska kalvária je veľmi pekná. Pôsobí jednoducho a dôstojne. Značne jednoducho a mimoriadne dôstojne. Pevne stojí na skalnatom vŕšku a nevnucuje sa. Aj keď je viditeľná už z ďaleka. Len jedna vec mi prekážala: Ježíš natretý zlatou farbou. Áno, rozumiem prečo to urobili, chápem symboliku. Ale vyzerá to zle. Lacno. Ukričane. Videla som na fotkách ako to vyzeralo predtým a myslím, že toto bol chybný krok.
Zišli sme dole premrznutí. Parkovisko bolo stále prázdne. Aj termoska bola prázdna a studenú vodu sa nikomu piť nechcelo. Naštartovali sme a začali sme si hľadať cestu k diaľnici. Znova sme zablúdili. Samozrejme. A nakoniec sme opustili Nitru po starej ceste, pretože na diaľnicu sa nám nepodarilo dostať. Možno nabudúce…
Ako sa tam dostať: |
Kalvária sa nachádza skôr v južnej časti mesta pri Misijnom dome. Netrúfam si popísať cestu, pretože sama neviem, ako sme sa tam dostali (-: . |
Prístupnosť / náročnosť / terén: |
Kalvária leží na malom, nezalesnenom vŕšku. Dospelý človek vyjde hore za 5-10 minút. Terén je trávnato – kamenistý. Hore je nenápadná tabuľka, ktorá upozorňuje na riziko pádu. Je potrebné zvýšiť opatrnosť – zráz vidno až keď sme úplne pri ňom. Rozbehnutý človek (dieťa) by to asi neubrzdil. |
Pre deti: |
Krátka a nenáročná vychádzka. Obrazy (či skôr plastiky) v zastaveniach kalvárie sú zachovalé, niektoré vyzerajú ako živé a naše deti veľmi zaujali. |
Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
Žiadne. |
Autor: tikaka