31. august 2013
Na Vyšehrad sa dá najrýchlejšie a najpohodlnejšie dostať z dediny Jasenovo. Z Jasenova na vrch Vyšehrad vedú dokonca dve cesty a tak si môžeme urobiť okruh. Vyšehrad je dnes už iba skala obkolesená lúkami a lesmi. Necvičené a nevzdelané oko už neuvidí ani stopy po osídlení, ktoré tu vraj bolo v minulosti. Tabule náučného chodníka, ktorý vedie cez Vyšehrad nás však poučili, že je to významné archeologické nálezisko. Taktiež sme sa dozvedeli, že táto oblasť bola osídlená už v mladšej dobe bronzovej a odvtedy tu bolo celkom rušno.
Na internete som sa dočítala, že ukážky obydlí z jednotlivých období sa dajú prezrieť v malom skanzene v obci Vyšehradné. To mi príde trochu nelogické – umiestniť takýto skanzen do obce, z kade sa na Vyšehrad vôbec nedá dostať! My by sme si ho napríklad radi išli pozrieť, ale neboli sme ochotní cestovať kvôli tomu 6 či 7 kilometrov ďalej. Ja viem, sme pohodlní. Nabudúce musíme svoju lenivosť prekonať a ísť. Ale vtedy sa nám nechcelo. Keby bol skanzen v Jasenovom, pravdepodobne by sme šli. Taktiež ma prekvapilo, že sme o tom mini-skanzene nenašli v Jasenove, ani na Vyšehrade ani zmienku. Možno už neexistuje. Kto vie…
V Jasenove bolo plné nebo belorítok. Naháňali sa a hašterili sa vo vzduchu. Cez dedinu prefrčali štyri autá, ktoré určite nedodržiavali predpísanú rýchlosť. Zišli sme z hlavnej cesty. V záhradách strážili psy a parkovali traktory. Pod strechou sa sušilo seno. Neďaleko sa pásli kozy a ovca. Sliepka ušla k plotu. Pes sa rozbrechal. Pani ho zavolala k sebe a utíšila ho.
Hneď pri dedine začína les. Stretli sme niekoľkých hubárov s prázdnymi košíkmi. Tvárili sme sa, že sa navzájom nevidíme. Oni šli cez kríky, my po ceste na okraji lesa. Tak to býva v skoré rána… Človek chce byť v prírode sám a ak náhodou nie je, tak predstiera, že aj tak je. My ľudia sa vieme vynájsť.
Popri nás tiekol malý, tenučký potôčik. Oba jeho brehy pokryté mätou voňali ako pepermintová žuvačka: sviežo-chladivo-mentolovo. Slnko svietilo pomedzi stromy a pichalo do očí. Prešli sme okolo veľkého, pomaly zarastajúceho rúbaniska a vošli sme do lesa. V zelenom svetle zeleného lesa sme našli stovky malilinkých smriečkov, z ktorých raz vyrastú vysoké smreky. Naozaj stovky ich tam boli, tých malinkých smriečkov, vykúkajúcich z machu a popadaného ihličia. Väčšina z nich sa nedožije budúceho leta. Niektoré raz možno naozaj vyrastú do výšky.
Les sa na chvíľu otvoril na vyrúbanom priestranstve. Boli sme na Žiaroch. Zjedli sme niekoľko černíc pri kraji cesty a opäť sme sa ponorili do lesa. Lesná cesta nás doviedla na lúku a pred nami sa ukázal Vyšehrad. Kráčali sme po lúke, okolo hrušky a kvetov. O chvíľu nás dobehol cyklista a pristavil sa na pár slov. Rada stretávam takýchto ľudí v ľudoprázdne. Takých, čo sa zastavia, usmejú, niečo povedia, niečo sa spýtajú, počkajú na odpoveď, pokývajú hlavou, odporučia salaš kde predávajú syr, zas sa usmejú, poprajú šťastnú cestu a poberú sa vlastnou cestou. Ostane po nich príjemný pocit.
Hore na Vyšehrade boli roje ôs. Boli všade. Sadali na tvár, lietali okolo hlavy, lozili nám po tele a tmolili sa v tráve, napĺňali vzduch. Keď sme sedeli celkom pokojne a nehybne, stačilo len dávať pozor, aby nám nesadli na jedlo tesne pred tým, ako sa zahryzneme. Vôbec neboli útočné, len dotieravé a otravné. Toľko ôs pokope som ešte nikdy nevidela.
Zišli sme cez lúky a pasienky dole do Jasenova. Po ceste domov sme sa zastavili v neďalekom Budiši a nabrali sme si trochu vody do fľaše. Kvôli suchám takmer nič nevytekalo a ľudia čo prišli k prameňu s kanistrami sa otáčali na päte. Deťom voda, ktorá vonia ako vajce veľmi nechutila. Aspoň ostalo viac pre nás.
| Ako sa tam dostať: |
| Vyšehrad sa nachádza v oblasti Turiec, pri Turčianskych Tepliciach. Ak ideme od Kremnice, prejdeme takmer celé Turčianske Teplice a pri konci obce odbočíme vľavo na Dubové / Budiš / Jasenovo. Potom pokračujeme stále rovno, prejdeme cez Budiš a vojdeme do Jasenova. Parkovať sa dá pri turistickom smerovníku v centre Jasenova alebo na konci dediny. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Od turistického smerovníka v centre obce sa vyberieme po modrej značke. O chvíľu opustíme Jasenovo a ocitneme sa na širokej lesnej ceste. Z jednej strany cesty je les, z druhej je rúbanisko. Stúpanie je zanedbateľné. Po čase vojdeme do lesa, v ktorom ostaneme až kým sa nedostaneme na lúky pod Vyšehradom. Cez les bude stúpanie prudšie, celý čas ideme po lesnom chodníku. Po vyjdení z lesa sa pred nami objaví Vyšehrad. Na chvíľu si oddýchneme od stúpania, prejdeme lúky a dôjdeme k tabuli náučného chodníka. Tu zahneme vpravo a začneme posledné strmé ale krátke stúpanie na vrch. Sprvoti ideme lesným chodníkom, neskôr sutinou a nakoniec cez niekoľko skaliek až na Vyšehrad. Z Vyšehradu ideme po zelenej značke cez lúky a lesy, stále dole kopcom. Na rázcestí Pod Vyšehradom sa od zelenej odpojí červená značka, no my pokračujeme stále po zelenej na lúky a pasienky s niekoľkými ovocnými stromami, a potom stále dole po lúčnej ceste okolo statku, až do Jasenova. Celý okruh má asi 7,5 kilometra. Celkové prevýšenie je 370 metrov. Dospelý človek prejde celú trasu za 2 hodiny 30 minút. |
| Pre deti: |
| Výlet na Vyšehrad je nenáročný a bez problémov zvládnuteľný aj pre malé deti. Počas cesty prechádzame cez dedinu, lúky, lesy, pasienky, skaly aj rúbaniská, čiže je to výlet v celku pestrý. Doplnený je o tabule náučného chodníka. Na Vyšehrade sú strmé vysoké skaly – skalná vyhliadka. Hrozí pád z výšky. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
