24. marec 2014
Pod zalesnenou Poľanou (1458 m.n.m.) sedí horský hotel Poľana. Cesty a chodníky sa k nemu zbiehajú zo všetkých strán ako nohy pavúka. Vzduch je tu tak čistý a svieži, že sa takmer ťažko dýcha. Samotný hotel bol dokončený pred asi 20 rokmi a ani najmenej nešpatí okolitú prírodu ako niektoré modernejšie stavby. Práve naopak – nenápadne splýva s krajinou, vtlačený medzi stromy a roztancované steblá žltej trávy.
Vodopád Bystré
Vybrali sme sa po ceste, popri Bystrom potoku. Dolina nás privítala posiata deväťsilmi a podbeľom. V rannom bezvetrí si nás cez hukot vody nevšimla laň. Prebehla nám cez cestu, a potom bežala povedľa nás dole dolinou. Dychtiví po slnku, jari a pokojnom dni sme nechávali za sebou prvé kilometre ktoré nás delili od vodopádu Bystré.
Cestu k vodopádu spríjemňovali tabule nového (z r. 2012) náučného chodníka. Tabule sú osadené celkom nahusto, sú na nich veľké farebné fotky a tak slúžili ako spoľahlivý motivačný prvok pre našich malých turistov.
Na vodopád Bystré práve začínalo svietiť slnko. Odrážalo sa v trieštiacich sa prúdoch vody, lesklo sa a kĺzalo sa, maľovalo farebné skaly.
Zojka: Aha, dúha!
Veronika: Aha, druhá!
Z: A ja chcem ísť pod vodopád…Ale sa bojím…
V: Takže nejdeš?
Z: Idem, idem. Ale sa bojím…
V: To nevadí. Poď!
Z: Chytíme dúhu? Ja chcem chytiť tú dúhu!
V: Môžeš skúsiť.
Trochu mokrí od padajúcej vody, vyliezli sme po rebríkoch nad 23 metrový vodopád a pokračovali sme popri potoku. O pár minút sme sa stočili vľavo, prešli sme ponad vodu cez úzku lávku, rozlúčili sme sa s potokom a vošli sme do lesa.
Poľana
Od vodopádu k hotelu Poľana to nie je ďaleko. Prešli sme cez šerý les a na chvíľu sme sa zastavili na jednej z lúk, kde už mnohí pred nami postavili svoje kamenné vežičky a vytvorili tak celkom nečakané kamenné mestečko. Tiež sme ich zopár postavili (však ako inak 🙂 ), niektoré sme poopravovali alebo pridali zopár ďalších poschodí. Deťom sa takáto stavebnica veľmi páčila a s nadšením hľadali a vláčili ťažké, drsné kamene.
Kúsok za vežičkovou lúkou nás predbehli prví (a aj poslední) ľudia v ten deň. Zdvihol sa vietor. Čoskoro sme sa napojili na asfaltku, ktorá nás doviedla až k hotelu Poľana. Rozložili sme sa na lúke poniže chaty. V tieni smrekov boli ešte zvyšky snehu. Na kameni sa vyhrievala babôčka a vysoko nad našimi hlavami sa nechával vetrom unášať dravý vták.
Cesta do Skliarova
Cesta dole, do Skliarova, viedla cez lesy, zarastajúce lúky, aj cez obnažené a slnkom prežiarené lúky, cez mladinu, okolo skál, okolo studničky, cez rúbanisko, cez zem rozrytú lesnými strojmi, cez blatisté ostrovčeky rozmoknuté anarchistickými, svojhlavými pramienkami, ktoré podľa vlastnej ľubovôle vytekali do hliny a menili ju na lepkavú, mliaskajúcu hmotu.
Cestou dole do Skliarova sme kráčali v hlbokých stopách traktora, bežali dole lúkou, stále sme sa zastavovali, postavili sme ďalšie kamenné vežičky, obchádzali sme blato, dopili sme všetku vodu, spievali sme si, prestávali sme vládať, videli sme terénnu motorku, fotili sme sa, pozorovali sme vtáky a motýle, pozorovali sme ako sa slnko schováva za polopriesvitnú poobedňajšiu oblačnosť.
Cestou dole do Skliarova sme sa zastavili pod Melichovou skalou, sadli sme si a zjedli sme čokoládu. Chvíľu sme zvažovali, že sa pôjdeme pozrieť bližšie, až ku skale, ale usúdili sme, že deti toho majú dosť. Radšej sme si dlhšie posedeli na teplej tráve a skalu sme poobdivovali len z diaľky. Mirko nás nechal pod skalou a šiel do Skliarova stopovať späť k nášmu autu, ktoré sme ráno nechali poniže vodopádu Bystré. Kým sme my pomaly zišli do dediny, bol už Mirko na ceste k nám.
A na záver si nemôžem odpustiť aspoň pár veršov:
…prvý raz oči šuhaj roztvorí,
čo vidí? — výsosť Poľany hory
a opachy nezvratných skál;
a spustí zraky prvé v doliny,
čo vidí? — hory zázračnej stíny
a prekrásnu slovenskú diaľ.
(A. Sládkovič, Detvan)
| Ako sa tam dostať: |
| V Detve sa budeme držať na Skliarovo. Cesta je dobre značená. Vojdeme do Skliarova. Pri výraznom turistickom smerovníku odbočíme prudko vpravo a na najbližšej križovatke zas vľavo. Potom ideme stále rovno po úzkej ceste (súbežne so zelenou turistickou značkou), až k ďalšiemu smerovníku. Tu sa hlavná cesta stáča vpravo, ale my pôjdeme vľavo na vedľajšiu a ešte užšiu cestu (stále súbežne so zelenou značkou). Ideme rovno, až k parkovisku na ľavej strane cesty. Tu necháme auto. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Ak sme sa autom doviezli až na parkovisko pri ústí doliny, pokračujeme ďalej po zelenej značke. Takmer až k vodopádu pôjdeme po širokej lesnej ceste, ktorá je miestami zničená zvážaním dreva. Stále stúpame, ale len mierne. Asi 200 m. pod vodopádom opustíme lesnú cestu a vstúpime na strmý chodníček ktorý nás prevedie cez popadané stromy a okolo balvanov až k vodopádu. Tesne pod vodopádom začínajú schodíky. Schodíky sa pri vodopáde zmenia na kovové rebríky a prekonávajú skalu z ktorej vodopád steká. Za vodopádom pokračujeme lesom, opustíme potok a po asi 500 metroch vyjdeme na lúku. Prejdeme cez lúky a narazíme na asfaltovú cestu, ktorá nás o chvíľu privedie k horskému hotelu Poľana. Pri hoteli Poľana máme dve možnosti, ako sa vrátiť späť k autu: 1.Logisticky jednoduchšia: Zídeme po žltej turistickej značke späť na Bystré-Vrátka a prejdeme kúsok po ceste k parkovisku. 2.Logisticky náročnejšia a dlhšia (tou sme šli my): Zídeme po modrej do Skliarova a niekto bude musieť ísť po auto, ak si nechceme všetci odšlapať 4,5 kilometra po ceste. Modrá značka vedie cez lúky, lesy a rúbanisko, okolo Melichovej skaly a okolo studničky. Stále mierne klesáme, terén je nenáročný, orientácia je aj napriek výrubu veľmi dobrá. Celá trasa má asi 10 km, celkové prevýšenie je takmer 600m. Dospelý človek ju prejde za 3h 15min. POZOR: trasa nekončí v tom istom bode ako začína! |
| Pre deti: |
| – K vodopádu vedie náučný chodník. Na tabuliach sú veľké, pekné farebné fotky. – Vodopád. K vodopádu vedú schodíky, nad vodopád sa dostaneme po rebríkoch. Priečky na rebríkoch sú dosť ďaleko od seba (103 centimetrový Benjamín to tesne zvládal). – Vežičková lúka. Necelý kilometer pred hotelom Poľana je lúka s kopami kameňov, z ktorých sa dajú stavať kamenní mužíci. – Pri hoteli Poľana sú lavičky so stolmi, drevený domček a jednoduchá preliezka pre deti na hranie. – Cestou späť do Skliarova (po modrej) je studnička a lúka s nádherne plochými kameňmi, kde sa opäť dajú stavať vežičky. – Melichova skala. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
