18. jún 2016
Po takmer piatich rokoch sme sa znova vydali na Krížnu z Tureckej. Tentoraz sa však deti neniesli hore Líškou v šatkách, ale kráčali pekne sami. Už sme ich nemuseli po hrebeni viesť za ruku, pretože utekali pred nami. Dokonca si niesli svoju vodu, jedlo aj bundu vo vlastných ruksakoch. Nekráčali sme v tichu, ako vtedy, pretože ich ústa sa nezavreli ani v tom najstrmšom strmáku. Nemuseli sme na nich stále pamätať a dávať pozor, aby neboli hladní a smädní, pretože pili ako špongie a o jedlo sa sami hlásili už na Salaškách.
Keď človek zažije presne to isté na rôzne spôsoby, “môže porovnávať“ – ako rada hovorievala jedna naša vyučujúca na katedre pedagogiky. Porovnávali sme. Ale tak inak. Nebolo to o tom, čo bolo lepšie a čo bolo horšie. Skôr sa nám zdalo neuveriteľné, koľko sa toho za päť rokov zmenilo, ako sme všetci vyrástli, niekde zmäkli, niekde zodolneli, koľko sme sa naučili a ako sme, chtiac-nechtiac, dospeli tam, kde sme teraz. A to všetko sme mohli vidieť na pozadí krásnej, rannej veľkofatranskej prírody, opustených hôlnatých kopcov a voňavých kvetov.
Bol víkend. Sobota. Bezoblačný deň. Z Tureckej na Líšku nám robili spoločnosť len muchy, motýle a laň s mláďatkom povyše lesa. Aj pochod na Krížnu bol tichý, takmer meditatívny, upokojujúci. Vietor šušťal v kosodrevine a rozbiehal sa po farebnej holi. Sivé vrchy padali do zelených dolín. Nebo strácalo ružovú farbu rána, belelo, až sa napokon rozhodlo, že dnes bude opäť modré. Nad Krížnou lietal dravec a lietadlo.
Kopce neostali prázdne dlho. Pri vojenskom objekte s prísnym zákazom vstupu na vrchu Krížnej sme sa stočili ku Kráľovej studni. Objavili sa prví ľudia, ktorí šli v opačnom smere než my, a hneď po nich ďalší a ďalší a ďalší…a ďalší. Turisti a cyklisti, morili sa s nenápadným stúpaním po kamenistej ceste, zastavovali sa a oddychovali, potili sa, fotili a kráčali či bicyklovali, zdravili sa, alebo len vydýchli hlasnejšie, alebo si nás v tej námahe ani nevšimli. Slnko pálilo a biele kamene oslepovali všetkých tých z nás, ktorí neznesú slnečné okuliare na nose. Zbehli sme až k prameňu na Kráľovej studni, kde sme doplnili zásoby vody.
Opustili sme teraz už preľudnený hrebeň a ponorili sme sa do príjemného tieňa zeleno značkovaného chodníka na Úplaz. Bolo poludnie. Deti dnes boli vo výnimočne dobrej forme, kráčali a ani trochu sa nesťažovali, že je to už nejaké príliš dlhé a príliš sa potia a príliš málo stojíme a oddychujeme. Cestou dole si spievali, chvíľu pred sebou kopali kus drevenej hrče, bežali popredu, hľadali jašterice a vymýšľali pokriky na odplašenie medveďov.
Krátko po poludní sme v Tureckej uzavreli ráno začatý kruh. Takmer sa mi žiadalo povedať, že to bola príjemná prechádzka. Pretože som mala pocit, že dnes sme fičali ako ten vietor na holiach a všetko šlo tak akosi hladko, dobre a ľahko. Nikto neumieral od únavy a nikto nemal pocit, že už neurobí ani krok. To mi ešte posledný krát pripomenulo, ako deti vyrástli. Ako dobre, že už nie sú maličkí! Nie len preto, že už ich nemusíme nosiť, ak sa chceme ísť pozrieť na Krížnu.
| Ako sa tam dostať: |
| V Starých Horách odbočíme na Tureckú. Autom sa dostaneme do Tureckej k veľkej ploche na ľavej strane cesty, ktorá slúži ako parkovisko. Tam sa zelená značka, ktorá nás sprevádza už od Starých hôr oddeľuje od asfaltky a odbočuje do prava. Tu začína náš okruh. |
| Prístupnosť/náročnosť/terén: |
| Okružná trasa má dĺžku asi 16,5 kilometra, celkové prevýšenie je asi 1040 m. Dospelému človeku trvá prejdenie trasy približne 6 hodín.
Ak niekto nepozná oblasť, je dobré, zobrať si mapu. Terén je orientačne nenáročný, ale na okruhu sa často menia značky a na trase je relatívne veľa križovatiek. Z Tureckej výjdeme po zelenej na Slašky a ďalej po žltej na Pod Líškou. Celkové prevýšenie:740m, Čas: 2 hodiny 10 minut. Ide sa skoro stále do kopca, najprv cez chatovú oblasť, potom striedavo lúkami a lesom až nakoniec vyjdeme na hole a kráčame kolmo na vrstevnice popri vleku až hore. Pod Líškou sa napojíme na modrú, po ktorej ideme až na Krížnu. Celkové prevýšenie: 230m. Čas: 40 minút. Značka vedie po trávnatej holi, mierne do kopca. Z Krížnej ku Kráľovej studni(prameň) pokračujeme po červenej. Celkové klesanie: 240m. Čas: 40 minút. Ide sa širokým chodníkom, po tráve, cez sutinu. Od prameňa zostupujeme po zelenej cez Úplaz a od Ramžinej po žltej až do Tureckej. Celkové klesanie:795m. Čas:2h 10min.Klesanie je až po Úplaz mierne, takmer žiadne, ide sa v prevažne v lese po úzkom chodníčku. Ten je často blatistý. Od Úplazu sa začne strmo klesať trávnatou stráňou a nakoniec vojdeme do lesa. V lese už ostaneme až do Tureckej. |
| Pre deti: |
| Pre sedemročné deti zvládnuteľná, terénom nenáročná, vysokohorská túra. Všetko stúpanie máme za sebou v prvej polovici výletu, zvyšok už len klesáme, alebo ideme po rovine.
Výhľady, kvety, motýle, prameň. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
