Alebo: Nie je všetko tak, ako si to pamätáme.

 

Múzeum = neľudská nuda. Tak som to mala zafixované celý život. Prečo? Pravdepodobne preto, že všetky múzeá, ktoré sme so školou navštevovali v rámci exkurzií boli naozaj neľudsky nudné. Najmä pre 10-12 ročné deti.

Koho už len zaujímajú izby plné nábytku, portrétov, zrkadiel a kobercov?!
Koho zaujíma výklad kde počuje v priemere 4 mená a 3 letopočty za minútu!?
Koho zaujíma, že pán P. sa sem presťahoval z mesta M. a prispel k podpísaniu dohody D.?!
Koho zaujímajú rodokmene a podrobná história?
Naozaj existujú ľudia, ktorí si na konci prehliadky zapamätajú aspoň stotinu faktov?
Naozaj existujú bežní ľudia (tým myslím: nie historici), ktorých nadchne, že „…tento významný stôl si dal vyrobiť pán XX u stolára z Hornej-Dolnej v roku XXXX a daroval ho svojej matke pri príležitosti X.“ ?

 

Nič nie je len čierne alebo biele. Tak isto múzeá nie sú len odpudzujúco nezaujímavé. K tomuto poznaniu som dospievala veľmi pomaly, nedôverčivo a opatrne. Postupne som zisťovala, že na Slovensku máme desiatky pozoruhodných múzeí (a to ešte nerátam múzeá v prírode – skanzeny), do ktorých sa oplatí ísť. Tak isto sme postupne zisťovali, že múzeá sú ideálnym miestom pre výlety s deťmi počas zimného obdobia. Na prvý pohľad sa môže zdať, že malé deti a múzeá nejdú v žiadnom prípade dokopy, ale všetko sa dá…

 

 

Povedz mi, čo sa ti páči…

…a ja ti to ukážem.

Väčšine detí sa páči to isté: zvieratká, rozprávky a hračky. Niektorým sa možno páčia aj stroje, autá a vlaky, ako nášmu Benjamínovi. Niektorým sa možno páčia obrazy a kostoly, ako našej Zojke. A niektorým sa páčia sochy, výšivky, kostýmy a staré náradie pri ktorých by sme naše deti neudržali ani reťazou. Tak to má byť. Každý má právo vybrať si.

Všetky vyššie spomenuté veci môžeme nájsť v múzeách na Slovensku. Stačí zistiť, čo deti baví a ísť. Myslím, že to je najdôležitejšie: vybrať múzeum podľa záujmu dieťaťa. Máme doma jedno Dieťa Večnenespokojné a druhé Dieťa Extranetrpezlivé. Ale keď ich niečo baví, tak sú ako anjeli.

 

 

 

Ideme na miesto kde musíš…

…dodržiavať niekoľko pravidiel.

Deti nevedia, že v múzeu sa nesmie behať, nesmie sa nič chytať, nesmie sa chodiť za zábradlie a retiazkové zábrany, nesmie sa vykrikovať, nesmie sa liezť na exponáty a musí sa dodržiavať tempo.

Deti nevedia, že v múzeu sa musia pozorne pozerať, pozorne počúvať a hlavne sa veľa pýtať a pýtať a pýtať…pretože toto je jedinečná príležitosť dozvedieť sa nové veci.

To všetko im musí niekto vysvetliť a musí im to neustále pripomínať a opakovať. Je samozrejmé, že batoľa ani predškolák si nezapamätá všetky pravidlá, zákazy a príkazy od jednej návštevy múzea po druhú. Možno si to nezapamätá ani počas jednej návštevy. Nevadí. To je normálne. Pri toľkých vnemoch je pre malú hlavičku veľmi náročné pamätať na dodržiavanie podivných zákazov.

 

 

 Sme pripravení…

…vstúpiť s tebou do tohto sveta v svete.

Stane sa, že zlyhá sprievodca a napriek svojej snahe nie je schopný urobiť výklad pre malé dieťa. Používa príliš dlhé vety, príliš ťažké slová a pýta sa otázky vhodné pre druhý stupeň základnej školy. Je to pochopiteľné: Deti do 6 rokov nie sú častými návštevníkmi väčšiny múzeí.

Stane sa, že sa dostaneme do väčšej skupiny ľudí a výklad sa samozrejme prispôsobí dospelým. Začne klasický príval faktov a dát, v ktorom sa dieťa spolu s nami postupne utopí.

Stane sa, že dieťa vôbec nezaujímajú vystavované predmety. O to viac ho baví skúmať kľúčové dierky, prach zachytený na okrajoch koberca a lustre.

Vo všetkých spomenutých prípadoch nastupujeme ako záložný záchranný tím: Prekladáme zložitý výklad do ľahšej verzie. Pomáhame a dopĺňame. Šepkáme do uška vlastný výklad, ktorý si pohotovo zlepíme dokopy. Vysvetlíme dieťatku ako fungujú kľúčové dierky, odkiaľ priletel prach a ako vešali lustre na vysoký strop.

Osobitnú kategóriu tvoria detské otázky. Len tí kreatívnejší a ostrieľanejší sprievodcovia dokážu chladnokrvne a pohotovo odpovedať na otázky ako: Prečo je džbán hnedý? Prečo je toto vreteno? Prečo je tá líška (vypreparovaná) tam vzadu…a nie tu? Ako sa volal pán čo tú líšku zastrelil? … Deti samozrejme intenzívne podporujeme v tom aby sa veľa pýtali, ale v takýchto prípadoch je dobre zakročiť a sprievodcovi pomôcť. Aby sa necítil nepríjemne, keď bude dvadsiaty siedmy krát odpovedať „Neviem!“ .

 

Prajeme veľa zážitkov v múzeách! 🙂

 

 

 

Autor: tikaka