27. február 2013
Blatnický hrad je jedno z tých miest, kam sa oplatí ísť viac kvôli ceste k cieľu, než kvôli samotnému cieľu. Tým nechcem povedať, že Blatnický hrad nestojí za námahu! Ale príroda Gaderskej doliny ma oslovila viac. Zelený potok, presvetlený les a strmé svahy okolo sa prihovárajú srdcu. Vzduch tam má priezračnú vôňu. Slnko tam má malú moc.
Chodník k Blatnickému hradu
Hore sme vyšli
Stáli sme tesne pod hradom. Čakal nás už len posledný briežok hore k hradbám. Na briežku bol ľad. Ľad sa šmýkal. Dalo sa zachytiť len na niekoľkých jemných borovicových korienkoch, ktoré trčali z ľadu. My sme sa samozrejme nevrátili a nešli sme okolo (čo sa dá a my sme o tom vedeli). Radšej sme sa šmýkali priamo hore. Však načo obchádzať skôr než skúsime, či to predsa len nejde! Nešlo to. Kto by to bol čakal!? Vytiahli sme teda našu tajnú zbraň: Mirka – ľadochodca. Vybehol hore (neviem ako), zaprel sa tam uprostred briežka (neviem o čo) a všetkých nás postupne vytiahol navrch. A potom ležérne zbehol po ľade späť pod hradby, so slovami: „Vy choďte, ja idem ešte tuto pofotiť.“
Blatnický hrad sa opravuje
Dobre sme obišli
Tak sme teda išli. Sotva sme obišli múr, zo zeme vyrástol chlapík. Mladý, veselý, s tichým hlasom. Oblečený vo farbách hradu a roztápajúcej sa prírody. Vraj z múrov padajú kamene, vraj jeden padol pár metrov od neho…a že on ide radšej ďalej. Jeho slová dosvedčil cingot niekoľkých kamienkov, ktoré sa odlepili z hradby nad nami a leteli na zem narážajúc o kovové lešenie. Napadlo mi, že hrad nás dnes asi nechce. Že by sme sa možno mali otočiť a ísť preč. Napriek tomu sme pokračovali po chodníku do hradu. Poháňala som deti rýchlo preč od vysokej hradby, na ktorú už svietilo slnko. Po múre stekala voda a zo steny každých pár sekúnd vypadávalo drobné murivo a väčšie či menšie kamene. Po pár krokoch som sa obzrela. Chlapíka nebolo. Ako zo zeme vyrástol, tak sa do nej prepadol. Bez stopy a hlásku.
Zmrznutí sme prišli
Obedovali sme s výhľadom na Gaderskú dolinu, oslepení februárovým slnkom. Za chrbtom sa nám v nepravidelných intervaloch ozývalo: cink-cink- cink-cink- dut-chrr, ako kamene padali, zvonili o lešenie a dopadali do sutiny. Niektoré sa ešte chvíľu kotúľali a potom ostali ležať. Po obede sme sa pobrali dole. Prešli sme okolo horárne späť na cestu. Ocitli sme sa príliš hlboko v doline. Príliš hlboko na to, aby nás slnko aspoň trochu ohrialo. Ponáhľali sme sa dole dolinou popri zelenom potoku, cez priezračnú vôňu. Benjamín ešte stihol čľupnúť do hlbokej mláky a Zojka stihla spadnúť do blata. Plán splnený. Môžeme nasadať do auta!
| Ako sa tam dostať: |
| Gaderská dolina začína pri obci Blatnica. Blatnica leží asi 10 kilometrov severne od Turčianskych Teplíc, na hranici národného parku Veľká Fatra. Ak ideme z juhu, prejdeme T.Teplice a takmer na konci mesta odbočíme vpravo na Mošovce/Blatnicu. Potom už len pokračujeme rovno, až do Blatnice. Ak ideme od Martina, prejdeme Košťany nad Turcom aj odbočku na Príbovce, a potom odbočíme vľavo na Blatnicu. Auto sa parkuje pri chatovej osade Gader. Ďalej je zákaz vjazdu. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Od parkoviska ideme po žltej turistickej značke. Kráčame po asfaltovej ceste, proti prúdu potoka. Po 15 minútach odbočíme z cesty vľavo do lesa. Odbočka na hrad je jasne označená. Lesom nebadane stúpame a postupne sa vzďaľujeme od cesty. Lesný chodník je plný koreňov, ktoré tvoria prírodné schodíky. Po ďalších 15-20 minútach prídeme k horárni. Tu sa stočíme prudko vľavo a začneme stúpať. Stúpanie sa po asi 200 metroch zmierni a o chvíľu sme pod hradom. Celkový čas od parkoviska k hradu: 40 minút. Celkové prevýšenie: 105 m. Vrátiť sa môžeme tou istou cestou, alebo môžeme pri horárni zabočiť vľavo. Široká cesta nás po 5 minútach zavedie späť na asfaltku na dne Gaderskej doliny. |
| Pre deti: |
| Túto trasu sme už raz prešli – pred takmer 2 rokmi, v lete. Je to veľmi, veľmi pekný výlet v lete aj v zime. V lete je (okrem hradu) prístupný aj breh potoka v doline. Na niektorých miestach je voda dostatočne plytká a pomalá na to, aby sa v nej deti mohli hrať…ak im nevadí, že je riadne studená (-: |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
