23. december 2016
Vinou nepozornosti a celorodinnej chvíľkovej slepoty sme hneď pri Nitrianskych Sučanoch stratili značku. Zatiaľ čo sa ukážkovo značený NCH Fraňa Madvu neobjavený vinul v lese popri nás, my sme si to neisto zamierili po dne Podovratnej doliny smerom k Malému Rokošu. Hneď na začiatku sme minuli veľkú drevenú tabuľu, ktorá náučný chodník spomínala a tak sme si mysleli, že na ňom možno aj sme, len ho zabudli označkovať. Trocha sebavedomejšie sme pokračovali ďalej hore dolinou a starostlivo hľadali značky. Nenašli sme. Zmierili sme sa s tým, že sme teda asi úplne zle a úplne niekde inde. Ostávalo už len ísť podľa mapy a pocitu.
Podovratná dolina je pekná dolina. Potok sa kde-tu rozlieval po lesnej ceste, zamrznutý na kameň. Minuli sme studničku a o chvíľu sme došli k poľovníckemu posedu. Za ním, zdalo sa, dolina náhle končila, prehradená vápencovým bralom. Zároveň tu začínala NPR Rokoš. Z mapy sme vyčítali, že ak pôjdeme vpravo popri brale a viac-menej kolmo na vrstevnice, mali by sme sa čoskoro napojiť na modrú značku niekde pri Pinkových viechach. Po modrej už ľahko dôjdeme na Rokoš, čo bol vlastne cieľ našej dnešnej túry.
Stočili sme sa vpravo a začali sme prudko stúpať popri skale. Slnko zasvietilo do doliny a začalo z vrcholcov obielených stromov topiť sneh. Natopená snehovoda nám capkala na hlavu a za golier. O 15 minút bolo po všetkom, stromy ostali hnedé, cupotavé capkanie stíchlo, mohli sme si dať z hlavy kapucne. Svah bol čoraz strmší. Miestami sme šli po štyroch. Niekedy sa zdalo, že zem stojí vedľa nás ako stena. Prešli sme okolo skál a cez borovicový hájik. Aj keď sme sa snažili ísť čo najpriamejšou cestou hore a udržiavať správny smer, nepodarilo sa nám dostať sa na Pinkovie viechy. Vyšli sme na lesnú cestu poniže Malého Rokoša. Na zemi súvislá snehová pokrývka. Chvíľu sme šli po ceste na sever ale po obídení Malého Rokoša sme sa odpojili a znova sme začali stúpať a stáčať sa vpravo, v snahe nájsť modrú značku. Podarilo sa nám to asi 100 metrov pred sedlom Rokoš.
V sedle sme sa zastavili. Došlo k zaujímavému atmosferickému javu: vytvoril sa akýsi hmlový sendvič. V dolinách pod nami bola hmla, hore bolo slnko, modrá obloha. Ibaže na vyšších kopcoch bola opäť hmla. Stáli sme v sedle pod Rokošom a videli sme, že Rokoš je zahalený do mraku. Rozhodli sme sa neísť hore. Aj tak by sme odtiaľ nič nevideli, deti už toho mali dosť, my tiež a ešte bolo treba rátať s cestou späť. Tá bola neistá. Vedeli sme, že NCH Fraňa Madvu, po ktorom sme pôvodne chceli ísť hore, by sa mal križovať s modrou pri Pinkových viechach. Dúfali sme, že ho tam nájdeme a aspoň cestu späť budeme mať pohodovú.
Našli sme ho. Krásne značený, bezproblémový, parádny. A prečo nám tak záležalo na tom, aby sme ho našli? Nuž, sľúbili sme deťom, že pôjdeme pozrieť do jaskyne, ktorá leží práve na náučnom chodníku. Brložná jaskyňa je asi 40 metrov dlhá, vstup je na vlastné nebezpečenstvo, odporúča sa baterka. V zime tu hybernujú motýle a netopiere. Ešte skôr, než sme prišli k jaskyni, zašli sme na vyhliadku nad jaskyňou a potom sme pomocou niekoľkých reťazí zostúpili k vchodu Brložnej jaskyne.
Deti boli poučené o tom, že v jaskyni spia zvieratká a teda nebudeme búchať, kričať ani kade-tade svietiť. Vojdeme, pozrieme a odídeme. Našťastie to zobrali s najväčšou vážnosťou, celý čas šepkali, vošli, pozreli a vyšli. Netopiera som si tam všimla jedného, zato sme videli niekoľko motýľov a tiež obrovského pavúka.
Vyšli sme z jaskyne. Zišli sme k studničke Ahoj (Zaujímavý názov. Či je to skôr pozdrav studničky pútnikovi?) a od nej príjemným terénom po svahu Podovratnej doliny. Už sme sa medzičasom zorientovali a preto sme vedeli, že teraz vlastne ideme len pár desiatok metrov nad cestou, ktorou sme stúpali hore. Onedlho sme došli k Nitrianskym Sučanom, k autu, a objavili sme značku, ktorú sme na začiatku nevideli.
Povedali sme si, že sa na to pozrieme z tej lepšej stránky: prehliadnutie značky malo za následok, že sme si urobili okruh, mali sme to trochu dobrodružnejšie a prieskumnejšie, videli sme viac a celý výlet bol zaujímavejší, než by bol, keby sme šli pekne po značke tam aj späť 🙂 .
| Ako sa tam dostať: |
| Ak ideme od severu, v Novákoch (alebo pri Novákoch) odbočíme na Bánovce nad Bebravou. No ešte skôr než by sme došli do Dolných Vesteníc, budeme odbočovať do prava na Nitrianske Sučany. Musíme prejsť cez celú dedinu. Pri kostole sa napojíme na značku náučného chodníka, ktorá nás dovedie až na úplný koniec dediny. Tu sa dá parkovať na kraji poľa za posledným domom. |
| Prístupnosť/náročnosť/terén: |
| Trasa má dĺžku asi 11 kilometrov, prevýšenie je 670m. Dospelému človeku trvá prejdenie trasy asi 4 hodiny 30 minút.
Časť výletu vedie neznačenými chodníčkami. Odporúčame mapu. Od konca Nitrianskych Sučian sa vyberieme po širokej poľnej ceste po dne Podovratnej doliny. O chvíľu vojdeme do lesa. O ďalších asi 10-15 minút sa cesta stočí vo veľkej pravotočivej zákrute hore, no my pokračujeme po lesnom chodníčku hore dolinou popri potôčiku. Dolina neustále mierne stúpa. Prejdeme okolo upraveného prameňa na ľavej strane a čoskoro prídeme k poľovníckemu posedu a skalnej stene, kde je tabuľka označujúca hranicu NPR Rokoš. Tu opustíme dolinu a začneme stúpať vpravo popri skalnej stene, čo najkolmejšie na vrstevnice, do svahu Malého Rokoša. Ak sa nám to podarí, vyjdeme pri Pinkových viechach, kde sa spojíme s modrou značkou. Ak sa nám to nepodarí (náš prípad), vyjdeme na lesnú cestu, ktorá obchádza Malý Rokoš zo západu. Pokračujeme po nej na sever, obídeme Malý Rokoš a znovu sa stočíme vpravo. Čoskoro narazíme na modrú značku, ktorou sa dostaneme do sedla pod Rokošom. Naspäť prejdeme po modrej, obchádzajúc Malý Rokoš z východu a pohodlným chodníkom klesneme k Pinkovým viecham. Tu nájdeme NCH Fraňa Madvu, ktorý sa po čase odpojí od modrej značky a začne zostupovať do Podovratnej doliny. Chodník je výborne značený, čo príde v neprehľadnom teréne vhod. V snehu a lístí by sme bez hustých značiek nemali šancu chodník sledovať. Po asi 30 minútach prídeme k odbočke na vyhliadku a potom pomocou reťazí zostúpime strmou skalou k Brložnej jaskyni. Pod jaskyňou je studnička Ahoj s posedením a odtiaľ už vedie pozvoľne klesajúci chodník až do Nitrianskych Sučian. |
| Pre deti: |
| Miestami strmé stúpanie, náročnejší, oretiazkovaný (ale veľmi krátky) zostup okolo skál k Brložnej jaskyni.
Dve studničky. Posedenie pri studničke Ahoj. Brložná jaskyňa. Menšie dieťa potrebuje pomoc pri prekonávaní skalných schodov, hlavne na začiatku. Svietidlo je nevyhnutné! Skaly na úpätí Malého Rokoša. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
