Tu nájdete výlety, ktoré sú po nejakej stránke náročnejšie: Buď sú dlhšie než len pár kilometrov, je na nich veľké stúpanie, vedú cez náročný či vysokohorský terén alebo po zaistených cestách. Väčšinou zaberú celý deň a je potrebné sa na nich starostlivejšie pripraviť.
Pre rýchlejšiu orientáciu prejdite na MAPY.
Nech vás chodníky vedú po tých najkrajších cestách!
10. august 2012 Ako povedala moja mama: Niekedy ideme veľa kilometrov, až na druhý koniec republiky, aby sme si obzreli nejakú skalu, alebo nejaký vodopád. A pritom nevieme o krásnom mieste, za ktorým chodia ľudia cez pol republiky a my ho máme za domom. Tak to je. Presvedčili sme sa o tom opäť pri výlete na Kečku. Tunel v skale Chodník značený zeleným kruhom v bielom poli (od apríla 2014 je …
4.august 2012 Sitno sme “objavili“ takmer pred rokom v lete. Odvtedy sme tam boli tri krát a stále sa nám nezunovalo. Auto sme zaparkovali na úplne prázdnom parkovisku a vydali sme sa po zelenej. Prvá časť trasy vedie lesom, miestami celkom strmo do kopca, po dobre vychodenom širokom lesnom chodníku. Sojky škriekali a po zemi sa hmýrili stovky mravcov. Zoja neustále nakúkala pod kríky a hľadala dubáky. Pre Zojku je každá huba …
31.júl 2012 Na začiatku sa k nám pridala Mačka. Bolo to také mačiatko – krásne, ľúbezné, milučké, farebné a hravé. Dostalo meno Mačka, pretože “cica, cicuška a pod.“ sú podľa mňa dosť hlúpe slová a “mačička či mačiatko“ sa nikomu nechcelo vyslovovať. Mačka si najprv overila, či jej nič neurobíme a potom sa s prirodzenosťou zvieratka včlenila do nášho 4-členného minikolektívu. Mačka Auto sme nechali pri prameni Želiarec a vykročili sme chladným …
24.júl 2012 Ráno bolo len 6°C aj keď bol koniec júla. Tak to už v horských dolinách býva. Vykročili sme rezko po ceste, aby sme sa zahriali. Deti v šatkách striedavo pospávali a sledovali okolie. „Už ma vypustíš?“ nezabudol sa Benjamín opýtať vždy, keď som sa na chvíľu zastavila. „Nie, nie chlapček. Až tak o hodinku,“ podelila som sa s ním o informáciu, ktorá pre neho asi nemala veľký význam a išlo sa ďalej. Konečne …
27. jún 2012 Čakala som, že sa každú chvíľu z nejakej diery vynorí lesný mužíček, alebo nám aspoň tri víly prebehnú cez cestu. Ale nič. Len Zojka ku mne bežala a hovorí mi bez dychu: „Veronka! My sme..my sme išli s Benjamínom tam..tam dole! Ja som išla cez konáre a on išiel cez šišky. Bol tam taký véééľký koreň! A my sme tam išli. Vôbec sme sa nebáli! My sme išli úplne sami! …
25. jún 2012 Pršalo. A fúkalo. Po krátkej porade dvojčlennej rodičovskej rady sme sa rozhodli nepokračovať ďalej po hrebeni smerom na Čertovicu. Po raňajkách sme si rýchlo uviazali deti do šatiek, obliekli si bundy a vyrazili najkratšou cestou k autobusu – do Trangošky. Mali sme na to hodinu a pol presne, ak sme chceli stihnúť bus. Deti sedeli v šatke a pospávali, my sme schádzali čo najrýchlejšie po mokrých koreňoch a kameňoch pomedzi kosodrevinu a neskôr …
24. jún 2012 Zvieratá „Kamzííík! Ty si krásny! Ja si ťa zoberiem so sebou! Budem s tebou spinkať…v postieľke! Kamzííík! Poď ku mne!!!“ šepkali deti jedno cez druhé. Kamzík si z toho nič nerobil. Stál ticho a nepohnute v skalách, urobil pár krokov, oňuchal trávu a znova zdvihol hlavu. Pokojne nás sledoval a čakal, čo budeme robiť. Keď sme prešli kus ďalej, začal schádzať dole k chodníku. Tak sme ho nechali, nech pokračuje v rannej …
23. jún 2012 Autobus, lanovka, bager, čaj z horských bylín a vrtuľník. Čo majú tieto veci spoločné? Autobus a lanovka Vstávali sme so slnkom a nútili deti k spolupráci s vyhrážkou, že inak nestihneme autobus. Deti milujú autobusy, hlavne Beny, takže o kooperáciu a počúvanie na slovo sme mali postarané. Autobus sme samozrejme stihli a s prestupom v Brezne sme sa po 2 hodinách cestovania dostali na Srdiečko, k lanovke. Lanovke sa akosi nechcelo a kým sme …
20. jún 2012 „Jeej! Ticho!“ povedala som si dnes nečakane. Drevorubači prestali na chvíľu píliť, nad hlavou nám práve neletelo žiadne lietadlo a aj deti ako zázrakom obe zavreli ústa. A vcelku hlučné ticho to bolo: sojky škriekali, nad nami šumel vietor v konároch, pod nami sa prasličky otierali o lopúchy a kdesi v jarku hrkotala voda. Boli sme asi v polovici nášho okruhu po Malachovských náučných chodníkoch, poniže Pralesa Dolná Skala. Za sebou …
15. september 2011 Občas dostane človek chuť skúsiť niečo, čo sa mu zdá na prvý pohľad nemožné. Na druhý pohľad je to síce možné, ale znie to trošku šialene. A keď sa na to pozrie po tretí krát, mykne plecom a povie si: prečo nie? Idem na to! Stále je to však celkom vzrušujúce…ako vždy, keď niečo robíme prvý krát. My sme v polovici septembra dostali chuť ísť do Veľkej Fatry, …
