20. marec 2016
Vybrali sme sa opäť na Bralovu skalu. Z Kremnických Baní sme sa odviezli vlakom do Remäty a odtiaľ sme sa pešibusom vrátili cez Bralovu skalu späť do Kremnických Baní. Deň bol ponurý a surový. Benjamínka bolela noha. Zojke sa nechcelo kráčať. Nejak nám to tento deň nefungovalo. Vláčik, najväčšiu atrakciu dňa, sme si odbili hneď ráno a potom sme sa už nemali na čo tešiť. Deti si to v podstate odtrpeli, aj keď výlet nebol ani dlhý, ani ťažký. Len prišiel v nevhodný deň a nebolo cesty späť: auto bolo v Kremnických Baniach a nejako sme k nemu museli dôjsť.
Chodník z Remäty na Bralovu skalu bol super-strmý, ale aj super-pekný. Bola to najkrajšia časť výletu (ak si odmyslíme fakt, že Benjamínko sa trápil každým krokom viac a viac). Naokolo popadané stromy, skaliská obrastené machom, divoký les. Celkovo bol výlet veľmi pekný. Lúky sa striedali s lesmi a čistinky s rúbaniskami. V priesekoch sa otvárali výhľady. V žľaboch sa váľal zabudnutý sneh. Pod lístím sa schovávali kusy suchého, popraskaného dreva. Chodník nás hojdal hore a dole, raz strmo raz mierne, do zákrut aj po rovine, ďalej a ďalej. Jar sem ešte neprišla. Žiadne kvety, ba dokonca ani zelené puky na kríkoch nerušili sivú jednotvárnosť aká sa dá zažiť snáď len v marci.
Druhá najkrajšia časť výletu prišla na koniec, keď sme konečne vyšli z lesa na lúky nad Kunešovom. Pri veľkom senníku sme našli srnčiu lebku a trávu posiatu bobkami. Bolo ich toľko, že sa nedalo nestúpať po nich. Slnko vysvitlo spoza zástery mrakov. Preskočili sme potôčik a prechádzali sme po rozľahlej lúke. Zdvihol sa vietor. Deti na chvíľu ožili. Od kríža uprostred lúky sme uvideli kostolnú vežu Kunešova.
Horko-ťažko sme došli do dediny, sadli sme si na lavičky pri autobusovej zastávke a zjedli posledné zásoby. Zdalo sa, že deti sa posadili už definitívne a neplánujú ísť ďalej. Mirko šiel dopredu po ceste, aby nám mohol prísť autom naproti. Podarilo sa mi presvedčiť deti, aby sme sa predsa len pobrali ďalej, smerom ku Kremnickým Baniam. Po ceste sme sa ešte zo dvakrát zastavili a naše tempo sa pomaly ale isto znižovalo. Keď už sme kráčali ako dôchodcovský párik na poobednej prechádzke, objavilo sa naše červené autíčko, ktoré ukončilo naše trápenie.
| Ako sa tam dostať: |
| Začíname v Kremnických Baniach. Kremnické Bane nájdeme nad Kremnicou, smerom na Turček. Ak ideme od Kremnice, prejdeme odbočku na Krahule (vpravo) a najbližšia ďalšia odbočka vpravo vedie na železničnú zastávku Kremnické Bane. |
| Prístupnosť/náročnosť/terén: |
| Trasa má dĺžku asi 13 kilometrov, prevýšenie je asi 640m. Dospelému človeku trvá prejdenie trasy približne 4 hodiny. Pozor: Neskončíme tam, kde začneme! Na uzavretie okruhu je potrebné využiť vlakovú prepravu.
Z Kremnických Baní sa odvezieme vlakom do Remäty (Rematy). Neexistuje priamy spoj, prestúpime v Hornej Štubni. Z Remäty sa vydáme po žltej značke. Chodník začne veľmi strmo stúpať hneď ako opustíme rekreačnú oblasť. Stúpanie je prudké, ale krátke – za necelú hodinu sme na Bralovej Skale. Odtiaľ sa napojíme na červenú značku v smere na Sedlo pod Vysokou. Pôjdeme po prevažne zalesnenom hrebeni. Čakajú nás občasné stúpania a klesania, občasné lúčky a čistinky. V Sedle pod Vysokou zabočíme prudko vľavo a budeme pokračovať po červenej značke smerom na Kunešov/Skalku. Les sa presvetlí a budeme už len klesať. O chvíľu vyjdeme z lesa a pokračujeme po lúkach až ku Kunešovu. Na lúkach je značenie slabšie, v prípade neistoty treba udržiavať východný smer. Z Kunešova ideme po asfaltovej ceste do Kremnických baní. |
| Pre deti: |
| Vlak. Po ceste sú 3 tunely: jeden kratučký a dva dlhšie.
V Remate je malé, jednoduché detské ihrisko. Bralova Skala. Na trase je dosť popadaných stromov, ktoré treba obchádzať, prípadne ich prekračovať či preliezať. Nie je to nič strašné, ale pre malé deti to môže byť únavné. Na Bralovej Skale hrozí nebezpečenstvo pádu z výšky. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
