Ďalšia cesta do sveta

20. júl 2019

 

 

Pred štyrmi rokmi sme sa vrátili z Islandu. Boli sme pripravení po krátkej prestávke znova niekam vycestovať pretože sme chceli ten nepokoj zo seba dostať. Celkom intenzívne sme vtedy hľadali miesto, kde by sme sa ešte na rok až dva zašili a učinili tak zadosť svojej túžbe po cestovaní a dobrodružstve. Hľadali sme, hľadali a aj sme našli, ale vždy tam bolo nejaké ALE.

 

Nakoniec sme našli miesto, kde nebolo žiadne ALE a zdalo sa, že je ako stvorené pre nás. Napísala som e-mail. Odpoveď neprišla ani po mesiaci. Napísala som druhý. Odpoveď prišla po 2 týždňoch: Aj by nás vzali, ale momentálne naozaj nemajú pre nás miesto a máme sa ozvať o pár rokov. Takže predsa len tam bolo nejaké ALE! Prestali sme hľadať. Predbežne sme sa uspokojili s tým, že sa im o pár rokov ozveme a zatiaľ ostaneme doma. Chceli sme ísť presne tam a nikam inam, čiže nemalo význam hľadať ďalej.

 

Prešlo pár rokov. Spomenuli sme si na malú farmu ďaleko za oceánom, kde nás kedysi odmietli pre nedostatok miesta, ale nie pre nedostatok záujmu. Zhodli sme sa s Mirkom, že nastal čas, kedy v rámci psychohygieny a zachovania zdravého rozumu musíme zasa raz poodstúpiť od svojho života a skúsiť niečo celkom iné niekde celkom inde. Napísala som im e-mail. Odpoveď prišla okamžite.

 

Odpoveď to bola prekvapujúca a ochromujúca, pretože povedali, že by nás aj brali. Na dva roky. Od leta. Ak teda chceme. Začali sme vážne a otvorené rozhovory s deťmi, pretože aj na ich názore záleží. Bolo jasné, že nejdeme nikam, ak obaja nebudú súhlasiť. Na dva roky! Strašidelné! Benjamínko prikývol hneď a nadšene. Zojka pomaly a opatrne. Nechali sme jej čas na premyslenie. Keď čas vypršal, rozhodnutie potvrdila. Napísala som ďalší e-mail a záväzne som oznámila náš záujem. Tým sa všetko len naštartovalo: Obratom sme dostali dlhočizný dotazník. Zdĺhavý vstupný preverovací proces sa začal.

 

 

O celom procese napíšem nabudúce. Najprv vám poviem, čo to je za miesto ďaleko za oceánom.

Glenora farma v Kanade je súčasťou medzinárodnej siete terapeutických komunít Camphill, ktoré viac alebo menej prísne fungujú na princípoch antroposofie. Antroposofia rozvíja tézu návratu človeka k sebe a k udržateľnému spolužitiu s prírodou. Kladie dôraz na rozmanitosť prežívania a podporu tvorivých schopností jednotlivcov. Dôležitá je individualita človeka ale aj vzájomnosť a dôvera. Antroposofia je pojem veľmi široký a zahŕňa oblasť spirituality, filozofie, umenia, pedagogiky (waldorfská, liečebná), lekárstva, poľnohospodárstva (biodynamické postupy), biológie… Toľko poučky. Sama presne neviem, čo všetko si mám pod tým predstaviť.

 

V Camphill komunitách žijú ľudia zdraví spolu s ľuďmi s rôznym typom postihnutia a spoločne sa snažia vytvoriť spoločenstvo, kde všetci budú mať príležitosť tvoriť svoj život. Základná filozofia komunít je, že dospelí ľudia s postihnutím by nemali byť len opatrovaní a strážení. Potrebujú niečo, čo im dáva zmysel. Podľa svojich schopností vykonávajú jednoduché aj zložitejšie činnosti, ktoré dajú ich životu náplň a význam. Okrem toho sa venujú športu, umeniu, zapájajú sa do tvorby kultúrneho programu, bežných domácich prác a samoobslužných činností. Berú sa ako partneri, nie ako pacienti. Úlohou zdravých ľudí v komunite je podporovať ľudí s postihnutím, rozširovať ich pole pôsobnosti a viesť ich k čo možno najväčšej samostatnosti.

 

Súčasťou Camphill komunitných dediniek je spravidla farma, ktorá zásobuje ľudí v komunite potravinami. Ďalej sú tu rôzne dielne, kde sa v rámci pracovnej terapie vyrábajú sviečky, mydlá, kozmetika z bylín, cukrovinky, džemy, upomienkové predmety; varí a perie sa pre komunitu; tkajú sa koberčeky, pončá, tašky; pečú sa zákusky, pečivá; pestujú sa liečivé byliny, ovocie a zelenina… Každá komunita zriaďuje dielne podľa svojich priestorových a finančných možností. Výrobky z dielní, ktoré sa nespotrebujú v rámci spoločenstva sa následne predávajú na trhoch, prípadne vo vlastnom obchode či kaviarni.

 

Celé to znie trošku utopisticky, však? Príliš ružovo a dokonalo. Fakt je, že všetko čo som sem napísala je naštudovaná teória v kombinácii s informáciami, ktoré máme vďaka niekoľkomesačnej komunikácii s obyvateľmi farmy. Ako to bude v skutočnosti sa dozvieme už onedlho.

 

 

 

Autor: tikaka