30. december 2016
Na základnej škole sa angličtina oficiálne učí od tretej triedy, no na mnohých školách ju zaraďujú už v prvom ročníku. Či sa tým snažia nadviazať na škôlkarskú angličtinu, alebo chcú dať „svojim“ deťom náskok mi nie je veľmi jasné. Určite je to aj istá forma prestíže a lákadlo pre rodičov. Po pravde, nie som si istá či je dobre že detičky majú od prvej triedy povinne cudzí jazyk, najmä keď mnohé z nich sotva poriadne ovládajú materinský, resp. štátny jazyk.
My sme mali, čo sa týka angličtiny, veľké šťastie. Aj Zojka aj Benjamínko v útlom veku zistili, ako veľmi je potrebné vedieť nejaký cudzí jazyk. To je najlepšia motivácia, akú by sme si mohli predstaviť. Pretože, buďme k sebe úprimní, ako namotivujeme malé dieťa k tomu, aby sa učilo, pretože v nejakej ďalekej krajine (ktorá ani nevie kde je) žijú nejakí ľudia (ktorých nikdy nestretlo) a tí rozprávajú nejakým iným jazykom (????) a preto, že týmto jazykom rozpráva veľa ľudí, musíš sa ho učiť aj ty! Že sa to deti učia rady a je to pre nich zábava? Áno, pre väčšinu asi je. Ale vedia PREČO sa to učia? Naozaj to vedia?
(Pripúšťam – to je jeden z mojich základných problémov s inštitúciou školy: že deti veľakrát nevedia, prečo sa niečo učia, pretože sa to učia príliš skoro, alebo príliš dopodrobna, alebo príliš zbytočne, alebo príliš izolovane od života.)
Ale aby som sa vrátila, mali sme šťastie. 7 mesiacov sme žili v krajine, kde sme sa mohli dorozumieť len anglicky, alebo islandsky. Deti to videli, zažili, vyskúšali. Pochopili. Nemusíme presviedčať ani motivovať. Spadlo nám to do náručia. Nič to nemení na tom, že angličtinu treba do detí nejako dostať. To, čo získali na Islande bol výborný základ, na ktorom bolo treba stavať. Určite nie pomocou učebníc – v tom som mala úplne jasno! Ako teda?
Čo domškoláci, to iný systém. Niektoré rodiny sú bilingválne. Niektoré sa rozprávajú po slovensky doma a po anglicky vonku. Alebo naopak. Niektoré to riešia cez hrové chvíľky, pesničky a básničky. Niektoré si pomôžu kurzami pre deti, alebo si najmú súkromného učiteľa. Iné idú podľa učebníc a dopĺňajú videami a anglickými rozprávkami. Alebo kombinujú z každého trošku, podľa schopností a záujmu detí.
My sme posledný prípad. Od malička sa pexeso a kvarteto hráme len v angličtine. Dobu Ľadovú a Krúdovcov pozerajú decká v origináli, spolu s desiatkami ďalších anglických rozprávočiek z YouTube. Keď boli menší, strávili sme hodiny a hodiny a hodiny hraním divadielok, kde sa stretávali anglicky hovoriace zvieratká a kadečo si rozprávali. Jeden čas v aute nehralo nič iné okrem anglických pesničiek a básničiek. Po obede počas oddychu počúvajú po anglicky nahovorené príbehy. Čítajú jednoduché knihy. Niekedy sa len tak začneme rozprávať anglicky a snažíme sa vydržať čo najdlhšie. Občas máme aj klasické, umelo zorganizované hrové polhodinky, počas ktorých hráme kadejaké hry, pričom im občas vysvetlím nejaké jednoduché gramatické pravidlo. Niekedy chytia do rúk cvičenie, ktoré mám pripravené pre svojich žiakov a prekladajú alebo dopĺňajú.
Najnovšie sme si vymysleli, že v kuchyni sa bude rozprávať len po anglicky. Vymyslela som to ja, len tak zo špásu a nemyslela som si, že to prežije viac než jeden deň. Ale deti sa na to chytili. Hlavne Benjamínko to zobral veľmi vážne a dôsledne nám pripomínal (vždy keď si spomenul), že sme v kuchyni a teda máme English kitchen!!! Po čase ho to prestalo baviť a napísal nám to na papier. Prikreslil aj čerta, aby sme si pamätali, že kto nebude dodržiavať pravidlo, uchytí ho čert. Aj tak často zabúdame. Ale snažíme sa. Vždy keď pozriem na čerta, spomeniem si na to, že minimálne pre Benjamínka je to dôležité. A Zojka sa veľmi rada pridá.
Pri učení sa cudzieho jazyka snáď najokatejšie vnímam výhodu domáceho vzdelávania. Jazyk by sa mal učiť cez prežité a zažité, pri bežnej konverzácii, v praxi, v rôznych situáciách. Človek by mal cítiť potrebu sa ho naučiť a zároveň okamžite vnímať výhody, ktoré mu nová vedomosť/zručnosť prináša. Či už sú to knihy ktoré si môže prečítať, alebo rozprávky ktorým rozumie, alebo ľudia s ktorými sa môže zhovárať, alebo pesničky ktoré si môže zaspievať, alebo radosť z toho, že rodičia už nemôžu používať angličtinu ako tajný kód, alebo spokojné vedomie toho, že sa dorozumie aj v inej krajine keď bude treba.
K učeniu sa jazyka s deťmi nepotrebujeme žiadne špeciálne pomôcky. Jediné, čo si musíme kúpiť sú azda knihy ale aj tie sa možno dajú požičať v školských alebo mestských knižniciach. Inak si vystačíme so sebou, bežnými hračkami a hrami, obrázkovými knihami, internetom a tým, že jednoducho zaradíme cudzí jazyk do života. Aj napriek tomu, že sme obaja učitelia angličtiny, nevedela by som dať radu či odporúčanie, AKO sa dá jazyk naučiť najlepšie, pretože nie je len jeden najlepší spôsob. Každý má ten svoj najlepší spôsob. Každý, aj dospelý aj dieťa, inštinktívne tiahne k tomu svojmu spôsobu, ktorým sa mu lepšie učí. Niekto číta, niekto počúva, niekto rozpráva, niekto vypĺňa cvičenia. Preto kombinujeme, experimentujeme a striedame. Aby si deti mali možnosť vyskúšať, ktorá cesta k naučeniu sa cudzieho jazyka je pre nich najprijateľnejšia.
Na internete je záplava materiálov. Pochybujem, že je oblasť, ktorá je lepšie a podrobnejšie spracovaná a rozpracovaná ako učenie angličtiny. Videá, pesničky, pracovné listy, interaktívne cvičenia, milióny hier, rozprávky, texty, zjednodušené literárne diela, audioknihy, online kurzy, ďalšie milióny hier, edukatívne stránky pre deti a ďalšie hry. A to všetko je IBA internet.
Ak chceme siahnuť po pomôckach v papierovej alebo inej hmatateľnej podobe, ešte stále nemusíme bežať do špecializovaných obchodov. Veľmi dlho si vystačíme s obyčajnými detskými obrázkovými knihami (Rozprávame sa o obrázkoch, vymýšľam e mini-príbehy, dávame si hádanky, hľadáme slová, …) a bežnými hračkami či spoločenskými hrami (Pexeso, Domino,Kvarteto, Hádaj na čo myslím, Dobble, Stratila rybička farbičku, Aktivity a veľa iných hier sa dá hrať v angličtine.).
Keď máme pocit, že chceme niečo viac a internet z nejakého dôvodu nevyhovuje či nestačí, obchody s jazykovou literatúrou a učebnými pomôckami nás zavalia svojou ponukou. Človek tu nájde okrem iného aj príručky pre učiteľa/vzdelávateľa: tipy na hry a rôzne aktivity, ale aj zaujímavosti o tom, ako sa učia deti a dospelí, prípadne návody ako sa dajú prístupným spôsobom vysvetliť a precvičiť niektoré gramatické javy.
Pokiaľ ide o učenie (sa) angličtiny, naozaj nikto sa naozaj nemôže vyhovárať na nejaký nedostatok materiálov alebo inšpirácie. Len sa v tom treba pohrabať a nájsť si to svoje. Určite pomôže, keď rodič-učiteľ angličtinu ovláda aspoň na trochu pokročilejšej úrovni. Poznám však deti, ktoré sa angličtinu naučili prakticky sami, len prostredníctvom videí, filmov a kníh.
Angličtina je (podľa mňa) krásny jazyk. Je v ňom napísaných veľa nádherných, strhujúcich kníh. Dobre sa počúva a inak sa v ňom premýšľa. Plynie z úst. Relatívne ľahko sa učí. Otvára kus sveta. Rada ju učím. Rada sa ju učím. Rada ju posúvam svojim deťom.
Autor: tikaka
