20. január 2015
Dobrovoľníci sa prihlasujú do programov organizácie Worldwide Friends z viacerých dôvodov: Chcú vidieť auroru. Chcú vidieť gejzír. Chcú vidieť inú prírodu než tú čo majú doma. Videli dokument o Islande, ktorý sa im páčil. Videli film, ktorý bol natočený na Islande. Chcú stretnúť nových ľudí. Dobrovoľníctvo je ich obvyklý spôsob trávenia dovolenky či prázdnin a na Islande ešte neboli. Island je ich cestovateľský sen, ktorý by si inak ako takouto cestou nemohli dovoliť splniť. Dúfajú, že uvidia Elfov. Radi by sa niečo nové naučili. Chcú sa opiť islandským pivom a páleným. Milujú vodopády. Chcú skúsiť niečo iné a štýlové. Chcú si oddýchnuť a načerpať síl. Prilákala ich vybuchujúca Bardabunga a dúfajú, že ju uvidia naživo.
Prichádzajú sem ľudia z rôznych kútov sveta: z Mexika, Poľska, Nemecka, Ruska, Japonska, USA, Kórey, Anglicka, Dánska, Belgicka, Kanady, Francúzska či zo Španielska, Švajčiarska, Hongkongu, Fínska alebo z Talianska. Na pár minút sme stretli aj jedného chlapca z Českej Republiky.
Prichádzajú sem ľudia s rôznym zamestnaním a povolaním: architekti, špeciálna pedagogička, technička strojov, redaktorka internetového časopisu, sprievodkyňa, web-dizajnér, ekonómovia, novinári, opatrovateľka, animátorka, ale aj IT technik, šofér, cukrárka, sestrička a údržbár. Chodí sem veľa študentov, ale aj ľudia, ktorí nedávno prišli o prácu a rozhodli sa využiť voľný čas na cestovanie.
Prichádzajú sem ľudia “násťroční“, študenti vysokých škôl, ľudia ktorých doma čaká partner a deti, ľudia v strednom veku a občas aj v preddôchodkovom veku.
Prichádzajú sem ľudia, ktorí nikdy predtým nedržali sneh, ktorí nikdy predtým nevideli ako sneží, ktorí nikdy predtým neboli v horách, ktorí nikdy predtým nevideli oceán, ktorí sa nikdy predtým nekúpali v oceáne, ktorí nikdy predtým neboli v inej krajine, ktorí nikdy predtým nevarili a neupratovali pretože doma majú slúžku, ktorí sa nikdy predtým nedelili o izbu s iným človekom, ktorí nikdy predtým neprešli pešo viac než pár kilometrov, ktorí nikdy predtým neleteli lietadlom, ktorí nikdy predtým nepoužívali rýchlovarnú kanvicu, ktorí nikdy predtým nepili vodu z kohútika.
Prichádzajú sem ľudia, ktorí nie sú schopní ráno vstať načas a prísť do práce načas. Niektorí nevedia vôbec variť a nevedia ani umývať riad. Boli tu ľudia, ktorí nevedeli po anglicky a ich krajania im museli tlmočiť. Mali sme ľudí, ktorí nedokázali udržiavať poriadok a ísť po nich do kúpeľne sa rovnalo prehliadke schopností zdatných humusákov. Niektorí ľudia nie sú spokojní s ničím a aj keby sme im modré z neba zniesli, vadilo by im, že je príliš modré. Občas sa pritrafia takí, ktorí sem prišli na dovolenku a čakajú od nás kompletný servis a ponuku zaujímavých aktivít počas voľného času. Mali sme už aj skupinu, ktorá stále spala. Bolo tu zopár internetových závislákov, ktorí chodili so svojim telefónom aj na záchod a ťukali do neho aj počas spoločného stolovania. Prichádzajú sem ľudia, ktorí musia stále do niekoho zapárať, niekoho opravovať, všetko okomentovať a za každú cenu ukazovať, akí sú vtipní.
Prichádzajú sem ľudia zvedaví, mimoriadni, kreatívni, smelí, sčítaní, láskaví, kamarátski, milí, zhovorčiví, pracovití, inšpirujúci, aktívni, šikovní, dobrosrdeční, inteligentní, dôslední, obdivuhodní, zaujímaví, scestovaní, skúsení, veselí aj zádumčiví, plachí aj odvážni, slušní, družní, prispôsobiví, zruční, nadaní, trpezliví, učenliví a rozumní.
Každý jeden z nich prichádza s očakávaním. Prináša si so sebou svoj príbeh, svoje zvyky a zlozvyky, svoju únavu a trápenia, svoju kultúru, silu aj slabosti. Prichádzajú zvyčajne sami, niekedy s kamarátkou či kamarátom. Prichádzajú tichí a unavení po dlhej ceste a napriek tomu sa do hodiny po ich príchode dá povedať, kto sa ako adaptuje, kto sa vie chytiť práce, kto je zvyknutý žiť s ľuďmi, kto sa vie o seba postarať, koho doma slušnosti a úcte k druhým naučili a kto sa časom vyprofiluje ako neformálny vodca skupiny.
Je našou úlohou snažiť sa o to, aby všetkým týmto ľuďom počas 2 týždňov na Islande bolo dobre a aby si odniesli to, po čo prišli. Väčšinou to nie je ťažké. Účastníci kempov sú zvyčajne dobrí, priateľskí, a v podstate bezproblémoví ľudia. Snažia sa vyťažiť čo najviac z času ktorý im je daný, a preto sú otvorení, spolupracujú, dajú si poradiť a vo všeobecnosti nevyhľadávajú konflikty. Zatiaľ sme nikdy nemali vážnejší spor.
Najväčším problémom býva stret očakávania a reality. Vec sa má tak, že mnohí dobrovoľníci prichádzajú na pracovné kempy cez sprostredkovateľskú spoločnosť, ktorej samozrejme zaplatili nemalé peniaze (členský poplatok, poplatok za sprostredkovanie, poplatok za školenie). Potom zaplatia za letenku na Island, čo môže byť niekedy poriadne vysoká suma. Nuž a nakoniec zaplatia symbolický účastnícky poplatok, ktorý už ide priamo organizácii Worldwide Friends a pokrýva náklady na stravu, energie a prípadne aj výtvarný materiál či pracovné náradie a podobne. Keď si to všetko zrátate dokopy, vyjde vám extrémne vysoká suma za 13 dní na Islande. Jedna slečna z Kórey nám vravela, že zaplatila dokopy asi 1000 eur bez letenky! 1000eur za 13dní práce a jednoduchého ubytovania vo vlastných spacákoch!!!
Je jasné, že ľudia, ktorí zaplatia toľko peňazí očakávajú niečo jedinečné, úžasné, bezchybné a dokonalé. Očakávajú, že bude o nich dobre postarané, budú mať k dispozícii všetko čo budú potrebovať k svojmu pohodliu, nebudú sa nudiť a všetko vždy pôjde hladko a podľa plánu. Veľmi intenzívne prežívajú každé jedno nedopatrenie, chybu v organizácii, nedostatok nejakej potraviny, to že kvôli počasiu nevideli auroru, že na chvíľu nefungoval internet, že sa (z rôznych dôvodov) nenaplnilo do bodky všetko čo im sľuboval informačný leták, že sa kvôli poľadovici zmenili cestovné plány, že nablízku nie je žiadna poriadna krčma, alebo že im nevieme poskytnúť vankúš. Ja s Mirkom s tým veľa nenarobíme. Môžeme si ich vypočuť, snažíme sa ich pochopiť a vysvetliť im, že tak to jednoducho je a z objektívnych príčin sa to nedá zmeniť ani ovplyvniť.
Všetci štyria sa vždy tešíme na nových ľudí a je nám trochu smutno, keď odchádzajú. Život s každou skupinou je zážitok ohraničený ich príchodom a odchodom. Niektorí ľudia nám prirastú k srdcu, niektorí len tak pretečú po povrchu dní. Vieme, že po čase zabudneme väčšinu mien a ostane len spomienka na pocit, ktorý v nás tí ľudia zanechali.
Autor: tikaka
