18. júl 2019
S príchodom leta začali naše deti drankať, aby sme im kúpili hru. A nie hocakú! Zatúžili po hre veľmi špecifickej a konkrétnej s názvom Hady a rebríky. Určite ju všetci poznáte: Hráči hádžu kockou, postupujú po políčkach a keď zastanú na hlave hada, zvezú sa po jeho tele o kus naspäť. Keď zastanú na spodnej časti rebríka, vyšplhajú sa o kus ďalej. Kto príde prvý do cieľa, vyhráva. Je to hra o trochu jednoduchšia ako Človeče, nehnevaj sa! a naozaj nechápem, kde naše desaťročné deti zrazu nabrali toľko túžby po tak prostej hre!
Keďže sa v našej domácnosti momentálne nenachádza žiadny škôlkar, kúpa hry sa zatrhla. Deti sú však neodbytné stvorenia a zavše Hady a rebríky nenápadne spomenuli, len tak – medzi rečou. Navrhla som im teda, že si hru vyrobíme a zabijeme dve muchy jednou ranou: Budú mať svoju vysnívanú hru a zároveň ich zamestnám aspoň na dve doobedia. To druhé mi nevyšlo – výroba nám zabrala len pár hodín.
Narysovala som tabuľku s 10×10 štvorčekmi a vpísala do nich čísla. Deti nakreslili, vyfarbili a vystrihli hady. Ja som zatiaľ dokreslila rebríky. Keďže sa moja duša učiteľa nezaprie, pridali sme drobný vzdelávací element: Pri hadích hlavách sa nachádza všetko, čo záhradkárom a farmárom škodí – sucho, škodcovia, mráz, pokazené stroje… K rebríkom sme zas pridali tie veci, ktoré farmárom a záhradkárom pomáhajú a prospievajú – hnoj, včely, lienky, voda, dobré počasie… V tejto časti sa naše panelákové deti trochu zapotili, ale nakoniec sme to úspešne vymysleli. Ja som polepila hady, Zojka s Benym dokreslili obrázky na príslušné miesta a hra bola hotová. Ostávalo vymyslieť názov. Zo všetkých nápadov sme si nakoniec jednohlasne odhlasovali Zojkin návrh “Farmárova cesta“.
Poviem pravdu, bola som presvedčená o tom, že po prvotnom jednodňovom nadšení po Farmárovej ceste ani pes neštekne. Ale oni sa ju vážne hrajú! A pravidelne nás nútia, aby sme sa hrali s nimi! Stále neviem, čo na tom vidia, ale voľačo už len vidia.
Autor: tikaka
