31. december 2012
– „Už to nechaj! Poď, ideme!“
– „Aaaleee! Ja chcem ešte zbierať!“
– „Veď už máš toho doma dosť. Stačí ti! Poď!“
– „Ale ja chcem ešte!“
– „A načo ti toho toľko bude?!?“
…
Poznáte to?
Deti zvyčajne rady hľadajú, zbierajú a zhromažďujú, robia kôpky a plnia vedierka. Naši milujú zbieranie. Hríby, bylinky, černice, šípky, ríbezle… Vždy keď sa dá, zbierajú či oberajú, až kým to nemáme kam dávať, alebo kým všetko nevyzbierajú.
Hríby budú do polievky.
Bylinky nasušíme na čaj.
Černice si dáme s jogurtom. Zvyšok zjeme bez jogurtu.
Šípky tiež nasušíme na čaj.
Ríbezle si zamrazíme na zimu.
Čím ich je viac, tým lepšie.
Spomienka na jeseň
Ale gaštany?
Čo s nimi? Je len a len na nás, aby sme niečo vymysleli. Niečo, čo dá zmysel inak nezmyselnému zbieraniu gaštanov. Teraz nehovorím o nazbieraní 54 gaštanov na gaštanové zvieratká! Tu je reč o dvoch neúnavných deťoch, ktoré sú schopné ísť každý októbrový deň do parku a ostať tam kým nemajú plnú tašku a plné ruksačiky a plné vrecká hnedého lesklého pokladu.
Vymysleli sme niečo, čo už dávno vymysleli pred nami, len sa to už teraz tak často nerobí: Nazbierané gaštany a žalude usušíme a v zime ich nasypeme zvieratám do násypca. To sa oveľa ľahšie povie, ako urobí. Kde vysušíme desiatky kíl gaštanov v paneláku?! Poslúžil nám náš malý balkón, ktorý sme pár mesiacov nemohli používať, kým sa gaštany nepresušili.
Chrumkavá večera
Potom prišla zima. Jeden ochotný pán lesník vzal deti s Mirkom ku krmelcom. Deti nasypali gaštany a tešili sa. Videli aj srnku, diviačie stopy a jeleniu srsť. Boli hore na posede. Viezli sa Jeepom. Boli veľmi hrdí. A spokojní, že zvieratká majú čo jesť. Budúci rok si to zopakujeme.
Autor: tikaka
