31. júl 2017
Pred pár mesiacmi mi Zojka povedala: „Vieš, Veronka, ja si myslím, že ja už som skoro dospelá. Teda…nie úplne, ale už som viac dospelá ako dieťa.“ Spýtala som sa jej, prečo si to myslí. Odpoveď bola zaujímavo logická: „Pretože ja sa v poslednom čase už vôbec nepotrebujem hrať. Aj keď sa nehrám veľa dní, nechýba mi to. Oveľa radšej sa s niekým rozprávam, čítam si, o niečom rozmýšľam alebo ti pomáham v kuchyni. Takže si myslím, že už nie som dieťa, pretože deti sa rady hrajú. Ako napríklad Beny.“
Keď sa tak pozerám na moju starostlivú vílu s tmavými vlasmi a šibnutého mudrlanta s tmavými očami, vidím, že o chvíľu už naozaj nebudú malí. Preto musím rýchlo zachytiť všetky myšlienky a skúsenosti s tým, aké to bolo – HelpeX-ovať s malými deťmi.
(Česká republika, 2015)
Kultúrna výmena
Podstatou HelpX-u je kultúrna výmena. Pomocník prichádza do inej krajiny aby ju spoznal po všetkých stránkach. Ochutnáva švédske špeciality uvarené Švédmi. Rozpráva sa o poľskej politike s Poliakmi. Cestuje do talianskych múzeí talianskou dopravou. Učí sa bulharským zvykom od bulharskej rodiny. Búra mýty o Nemcoch po boku nových známych z Nemecka. Všetko sa deje v originálnom, nefalšovanom prostredí. Čím je kultúrny rozdiel menší, tým menší je aj kultúrny šok a tým vyšší je komfort cestovania. Presne z tohto dôvodu (vzhľadom na to že sme cestovali s malými deťmi) sme si na začiatok vybrali krajiny ako Česká republika a Poľsko. V oboch krajinách sa dorozumieme, obe sú nám kultúrne blízke, kuchyňu máme podobnú až identickú.
Bola to dobrá voľba. Odlišnosť sa totiž neodvíja iba a len od inej národnosti. Aj napriek kultúrnej a jazykovej príbuznosti sme zažili tej inakosti akurát dosť. Neviem, do akej miery to deti vnímali. Zdalo sa mi, že si všimli, ale nehútali nad tým. A to by som zaradila medzi veľké výhody HelpX-ovania s malými deťmi: Všetko berú ako normálne. Nepozastavujú sa. Nie sú tak ľahko frustrované čudným správaním, divnými reakciami, neobyčajnými zvyklosťami, prípadne podozrivo vyzerajúcimi jedlami. Sú od prírody experimentátori, naprogramovaní k adaptácii a prežitiu. A tak sa adaptujú a prežijú. Lepšie než my veľkí. Určite lepšie.
(Česká republika, 2015)
Práca
Druhým pilierom držiacim HelpX je práca. Práca je platidlo, ktorým pomocníci platia svojmu hostiteľovi za ubytovanie, stravu a sprostredkovanie kultúry danej krajiny. Štandardne hostitelia požadujú 5-6 hodín práce denne, každý pracovný deň. Niektorí oveľa viac, niektorí oveľa menej. 6 hodín denne je veľmi dlhá doba. Otázkou je: Čo za ten čas s deťmi? Kto sa im bude venovať? Kto bude dávať pozor, aby sa im nič nestalo? Budú obaja rodičia schopní plnohodnotne pracovať, keď sa budú musieť starať o deti? Hostiteľ, samozrejme, požaduje určitú protihodnotu za jedlo, ubytovanie, energie a čas, ktorý nám venuje. Je pre neho rodina s 2 malými deťmi rentabilná?
V profile pomocníkov máme napísané, že naše deti sú schopné poctivo odpracovať 3 hodiny denne. Pretože tak to je. Niekedy dokonca pracujú aj 5 až 6 hodín, keď ich činnosť baví. Ale to tam nepíšeme, pretože by nám nikto neuveril. Mám pocit, že už ani teraz tú našu vetu neberú vážne. Zatiaľ bol každý jeden hostiteľ prekvapený, keď videl, že naše deti ráno vstali s nami, nasadili si rukavice a pustili sa do práce. A aj po nich bolo vidno kusisko dobrej roboty.
Deťom sme jasne vysvetlili, ako HelpX funguje: Niečo za niečo. Nič nie je len tak. Ak niečo chceš, musíš pre to niečo urobiť. Pochopili. Aj pred dvomi rokmi keď sme šli do Českej republiky, aj teraz v Poľsku. Však ono to nie je až tak ťažké na pochopenie. Zo tri krát sme im museli toto pravidlo pripomenúť a donútiť ich aspoň preplieť maliny alebo aspoň poprenášať tehly na kopu. Väčšinou však fungovali ako bolo treba. Zvyšok času behali po okolí, hrali sa na indiánov vo vysokej tráve, alebo varili púpavovo-štrkové polievky pre chrobáčiky.
Tým činom odpadli všetky otázky o tom, čo budú deti robiť, kto sa o ne bude starať a kto ich bude strážiť. Deti rady pomáhajú. Dajú sa namotivovať takmer na všetko. Pred dvomi rokmi to možno až tak nevideli, ale tento rok mi obaja nezávisle od seba povedali, že sú radi tomu, koľko si toho mohli vyskúšať: sekali mačetou, pílili obojručnou pílkou, hrabali, kosili kosačkou, vozili fúrikom, ukladali, rozoberali piecku, čistili, nosili, zbierali zeleninu na záhrade, kopali, sadili, boli zodpovední za oheň, triedili, používali pákové nožnice aj hydraulickú štiepačku, zabíjali klince, pomáhali v kuchyni, lúskali orechy, pomáhali pri pílení elektrickou pílkou, zametali, umývali karavany aj autá a určite aj kadečo iné. Obaja boli spokojní. Aj my sme boli spokojní.
(Poľsko, 2017)
Kam ísť
Začínam mať pocit, že máme šťastie. Hovorí sa, že odvážnemu šťastie praje. Ale hovorí sa aj to, že hlúpi majú šťastie. Takže sme buď odvážni alebo hlúpi. Zatiaľ sme sa počas HelpX-u neocitli v situácii, v ktorej by sme mali pocit ohrozenia alebo výraznej nepohody. Doteraz sa nám nestalo, že by sme od svojho hostiteľa museli utiecť, alebo svoj pobyt výrazne skrátiť. Či bolo u všetkých super-príjemne? Nebolo. Či sme si so všetkými rozumeli? Určite nie. Ale z boja sa neuteká. Keď sa raz niekomu sľúbime na dva týždne, ostaneme dva týždne. Pretože ten človek sa na nás spolieha. Tak je to správne. Ak samozrejme nie je ohrozené naše zdravie, šťastie a bezpečnosť. A to je práve to naše šťastie: Nech bolo akokoľvek, nikdy nebolo predovšetkým zle a nepríjemne. Vždy sa dalo nájsť niečo, o čo sa človek oprel a k spokojnosti všetkých to dotiahol do konca.
HelpX-ové umiestnenie sa hľadá úplne inak keď cestujete s deťmi, ako keď idete bez detí. Je to náročnejšie. Určité typy umiestnení, ako napríklad hostely vo veľkých mestách, samoty bez vody a elektriny, jazykové školy, staveniská, pastierske komunity, horské chaty alebo farmy s koňmi a dobytkom úplne vypadnú zo zoznamu. To všetko sú miesta, ktoré sú pre malé deti nevhodné, nebezpečné alebo nezaujímavé. Prednosť majú hostitelia s deťmi a zvieratami. Nasleduje veľa ďalších kritérií:
Typ práce musí byť jasne stanovený v profile alebo vykomunikovaný cez e-maily, pričom to musí byť práca, do ktorej sa môžu zapojiť aj deti.
Pracovný čas nesmie presahovať 6 hodín denne. Keďže máme deti a po skončení pracovnej doby nemáme klasické voľno, potrebujeme dostatok času na oddych.
Ubytovanie musí byť oddelené od ostatných pomocníkov. Štyri postele v miestnosti pre 15 ľudí neprichádzajú do úvahy. O kuchyňu a kúpeľňu sa spokojne podelíme s ďalším tuctom ľudí, ale izbu kde spíme musíme mať pre seba.
Prednosť majú umiestnenia, kde si z poskytnutých surovín varíme sami.
Ideálne sú umiestnenia, kde máme flexibilný pracovný čas, tzn. nie sme viazaní na denný režim iných ľudí, prácu vykonávame samostatne a prestávky zaradíme vtedy, keď to deti potrebujú.
Výhodu majú umiestnenia s referenciami.
Najdôležitejšie je, aby sme mali dobrý pocit z profilu hostiteľa aj z našej vzájomnej e-mailovej alebo telefonickej komunikácie.
Či sme vybrali dobre nám Zojka so Samkom dajú vedieť do dvoch dní po príchode na nové miesto. Ako som povedala, máme šťastie: zatiaľ sme vždy vybrali dobre.
(Poľsko, 2017)
Na záver
HelpX-ovať sa dá aj s deťmi. Nebudem písať, že je to bezproblémové a ľahké, pretože by to nebola tak celkom pravda. Aj deti sú len ľudia. Majú svoje zdravotné problémy, stravovacie obmedzenia, osobnostné limity… Môžu byť zmätené, vystrašené a niekedy aj unavené. Nechápu vždy presne kam sa ide, čo sa bude robiť, čo si majú vziať, na čo sa treba pripraviť. Mnohým veciam nerozumejú, potrebujú veľa vecí vysvetliť znova a znova, aby mali čas ich pochopiť a prijať. Na zmeny okolo seba reagujú zmenou v správaní. Odrazu majú oveľa viac stresu a potrebujú ho spracovať. Každé dieťa to robí po svojom a nie vždy je to príjemné. Keď sa im dostatočne nevenujeme a nepodporujeme ich, ochorejú. Je to jednoduchá akcia a reakcia. Za každú ich chorobu si môžeme sami. Pri cestovaní to pociťujeme oveľa viac.
HelpX s malými deťmi je výzva pre všetkých zainteresovaných členov.
Od rodičov vyžaduje extra dávku trpezlivosti a výdrže, neúnavné hlasivky, schopnosť byť na dvoch miestach naraz, každodennú úprimnú sebareflexiu, diplomatickosť, kus dôvery v šikovnosť a zručnosť svojho potomstva, toleranciu a schopnosť nezinfarktovať každý večer pri pohľade na vlastné dieťa pokryté hlinou, živicou, pieskom, smolou a bodliakmi, s premočenými nohami, zelenými kolenami a zablatenými topánkami.
Od hostiteľov vyžaduje odvahu a ochotu prijať rodinu. Ak majú sami deti, je to ľahšie, pretože vedia, že deti nie sú toxické. Hostitelia bez detí nám zvyčajne ani neodpovedia na úvodnú správu, alebo nás zrušia s tým, že deti neberú. Chápem – nedokážu si predstaviť, že 7 ročné decko je v podstate samostatné, nebude zdržovať rodičov a dokonca dokáže aj niečo užitočné urobiť. Zatiaľ všetci hostitelia u ktorých sme boli vyjadrili názor, že HelpX s deťmi je úžasný nápad a je to to najlepšie, čo pre ne môžeme urobiť. Ale to bol názor tých odvážnych, ktorí vedia, že deti nie sú škodlivé a nebezpečné.
Od detí vyžaduje otvorenú myseľ, trpezlivosť a nebojácnosť. A veľa iného… ale myslím, že predovšetkým tieto tri vlastnosti sú nevyhnutné na to, aby boli spokojné a v prebiehajúcej realite dostatočne ukotvené na to, aby si z nej dokázali zobrať čo najviac. No a potom samostatnosť… ale to už hovorím z pohľadu rodiča, ktorý chce mať občas aj pokoj od detí a očakáva od nich napríklad aj to, že večer v stanovený čas upracú svoje veci, odoberú sa do kúpeľne, osprchujú sa, umyjú si zuby, poskladajú si oblečenie a uložia sa do postele.
Takže by som to zhrnula: Všetko sa dá, keď sa chce. HelpX s deťmi je zážitok pre celú rodinu. Pre deti je navyše prínosný po mnohých stránkach. To by bolo na ďalší dlhý článok. Je veľmi dobre, že niečo také ako HelpX existuje a že je to ľahko prístupné pre všetkých.
Autor: tikaka
