2. marec 2013
Pod Gýmešom voňala jar. Snehu nikde a pod vlaňajšími listami sa nesmelo zelenala nová tráva. Mokrá zem bola posiata srnčími stopami. Voda, čo stekala z hory vymývala jarky do blatistej cesty. Hustý mach obaľujúci korene stromov odrážal slnečné svetlo do sivo-hnedého lesa. Zdalo sa, že celý svet je zelený.
Pod Gýmešom
Deti so záujmom kráčali po širokej lesnej ceste. Blato im vôbec nevadilo. Aj stúpanie si uvedomili až ku koncu. Svet bol konečne, po dlhom čase bez snehu a ony všetko objavovali akoby po prvý krát. Krtince a myšie diery, žalude, korene, kamene, srnčie bobky, chrobáky a pavúky. Takmer 4 mesiace ich nevideli naživo a teraz to bola tá najväčšia atrakcia!
Po necelých 2 hodinách sme došli ku Gýmešu. Gýmeš je relatívne rozsiahla, komplexná zrúcanina. Zachovaný je obvodový múr a tiež časti hradných budov. Na okenných otvoroch, priechodoch a vstupoch sa dá pozorovať pôvodná obruba. Dominantná veža na severo-východnom konci hradu vyzerala zvnútra ako kaplnka, súdiac podľa zachovalého reliéfu na stenách. Našli sme tiež niečo, čo vyzeralo ako pivnica a peknú zrekonštruovanú komnatu v centrálnej stavbe, o ktorej Zoja prehlásila, že je to kuchyňa. Zojka v každej zrúcanine hľadá kuchyňu. A stajňu pre kone.
Gýmeš
Je asi takmer nemožné verne opísať hradnú zrúcaninu. Pre niekoho je to kopa zlepených kameňov. Pre niekoho je to hmatateľná história. Pre iného je to energiou nabité miesto. Pre ďalšieho je to len „ďalší hrad kde som bol“. Každý hľadá to svoje. Za nás môžem povedať toto: Gýmeš je nádherná zrúcanina. Zadosť by mu neurobilo ani 50 najkrajších fotiek. Boli sme nadšení. Boli sme vďační za to, že sme tam mohli byť. Odchádzala som odtiaľ s pocitom hlbokého pokoja.
Dole sme schádzali druhou stranou kopca, okolo Jelenskej Gaštanice. Na severnom svahu ostalo ešte trochu snehu. Keď sme sa obzreli, videli sme hradné múry cez konáre stromov. O chvíľu sa všetko zazelená a z cestičky pod hradom nebude vidieť nič.
| Ako sa tam dostať: |
| Diaľnicu medzi Nitrou a Zlatými Moravcami opustíme na exite Beladice, alebo exite Zlaté Moravce. Bez ohľadu na to, ktorý exit si vyberieme, budeme sa po opustení diaľnice držať smerom na obec Beladice, potom na Neverice a ďalej na Ladice. Za Ladicami je už len jedna obec: Kostoľany pod Tríbečom. Tam zaparkujeme auto na peknom, vcelku veľkom parkovisku s dreveným prístreškom. Turistický smerovník je odtiaľ asi 20 metrov. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Z Kostolian pod Tríbečom sa dostaneme na Gýmeš dvomi cestami – po žltej značke (a neskôr po zelenej) alebo po červenej značke (a neskôr po zelenej). Obe cesty sú približne rovnako dlhé, obe vedú prevažne lesom. Obe majú nenáročný terén, obe majú rovnaké celkové prevýšenie. Je to zaujímavé, ale naozaj sú takmer totožné. My sme si z výletu spravili okruh: žltou sme Kostoľany opustili a po červenej sme sa do nich vrátili. Cesta hore je veľmi príjemná. Lesná cesta je tak široká a rovná, že by po nej bez problémov vyšlo auto. Stúpanie je nenápadné, takmer celá trasa je v tieni. Vzdialenosť: 2.6 km, celkové stúpanie: 260m. Cesta dole začína strmším klesaním po úzkom chodníku. Prvých pár sto metrov treba dávať pozor: sú tam väčšie kamene, korene a zopár popadaných stromov. Potom sa chodníček premení na širokú, rovnú lesnú cestu, ktorá s nami ostane až do Kostolian. Klesáme mierne, takmer nepovšimnuteľne. Vzdialenosť: 3,1 km, celkové klesanie: 270m. Dospelý človek prejde celý okruh za 1h 50 min (bez prehliadky hradu!). Nám to aj s prehliadkou hradu a obedom trvalo takmer 5 hodín. |
| Pre deti: |
| Hrad a nádherné listnaté lesy okolo. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
