18. jún 2013
V tieni veľkých gaštanov sme došli k vstupnej bráne Ľubovnianskeho hradu. Bolo práve 9 hodín. Otvárali. Z reproduktorov nad nami sa ozvala hudba. „To nás volajú? Aby sme už išli dnu?“, spýtal sa Benjamín. Privítali nás mladé ženy v dlhých šatách. Dostali sme písomného sprievodcu po hrade a vydali sme sa na prieskum podľa šípok.
Ešte pred 5 rokmi bol Ľubovniansky hrad chátrajúcou zrúcaninou, akých sú na Slovensku desiatky. Zarastal náletovými drevinami a trávou, múry sa pomaly drobili. Dnes je hrad zrekonštruovaný, premenený na nepoznanie. Prehliadka hradu je hravo, vkusne a v akurátnej miere doplnená nevtieravými interiérovými expozíciami. Najviac sa nám páčila niekoľkoposchodová hospodárska budova, kde sa piekol chlieb, vyrábali sudy, varilo pivo a skladovali potraviny. Dlhšie sme ostali aj v kaplnke v spoločnosti dvoch vojakov od Božieho hrobu, kde bol príjemný chládok a oči si mohli oddýchnuť od ostrého slnka.
Kto mal chuť, mohol si vybehnúť hore do vysokej veže, alebo sa naopak pozrieť do podzemia – do odvetrávacích šácht, či do maličkého väzenia s lavicou, okovami a reťazami . Kto mal chuť, mohol si pozrieť sokoliarske vystúpenie na jednom z nádvorí, alebo utiecť pred slnkom a poobdivovať koče, sane a detské vozíky neďaleko nádvoria. Na každom rohu sa dalo niečo nájsť: schodíky, delá, výhľad z hradných okienok a strelníc, historický bicykel, detská perinka pre najmenšieho obyvateľa hradu, hroby s kamennými krížmi pred kaplnkou, veľké drevené šachy a samozrejme hradný bufet.
Strávili sme tu takmer 3 hodiny. Bolo poludnie a hrad bol doslova preplnený deťmi od najmenších škôlkárov v reflexných vestách až po mierne znudených deviatakov s falošnými tetovačkami na obnažených chrbtoch. Dobovo oblečené sprievodkyne sa potili v hrubých dlhých šatách, líca červené od horúčavy, ale úsmev im z tváre nezmizol a rozprávali a vykladali detičkám všetko, čo o hrade vedeli. Pre nás bol čas obeda a poobedňajšieho spánku. Opustili sme hrad a zamierili sme do lesoparku neďaleko. V lesoparku sa nachádza niekoľko miest s lavičkami, altánkami a detskými ihriskami. Nám šlo najmä o tieň a tak sme ostali hneď pri prvých lavičkách na kraji lesa. Deti čoskoro zaspali pod vysokým smrekom a zbierali energiu na návštevu Ľubovnianskeho skanzenu, ktorá nás čakala poobede.
| Ako sa tam dostať: |
| Je veľmi jednoduché nájsť hrad v Starej Ľubovni. Vidno ho z diaľky. Okrem toho je odbočka z hlavnej cesty pekne označená a tabule nás doviedli až na parkovisko. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Od parkoviska prejdeme necelý kilometer po ceste a širokom chodníku až k hradu. Kráčame celý čas do kopca, ide sa prevažne v tieni. V hrade musíme rátať s klasickým hradným terénom: schody, kamenné nádvoria, zasa schody, zvýšené prahy atď. |
| Pre deti: |
| Hrad, sokoliarske vystúpenia, expozície vo vnútri hradu, veža-rozhľadňa, väzenie a podzemná chodba, delá… |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Viac info na www.hradlubovna.sk Ak plánujete ísť aj do Skanzenu pod hradom, oplatí sa kúpiť si kombinovanú vstupenku. (POZOR! Skanzen je v mesiacoch november až marec otvorený len pre vopred nahlásené skupiny nad 30 osôb.) Parkovisko je platené. Neviem si spomenúť, koľko sme platili. Myslím, že 1,50 E / auto / deň |
Autor: tikaka
