Hydra

10. december 2019

 

 

Priznám sa, neviem ako začať. Ale veľmi chcem napísať o tom, čo sa v Slnečnom dome a v našich životoch odohrávalo za posledné dva mesiace. Nikto nás na to nepripravil. Asi tak, ako mladých budúcich učiteľov na fakultách nepripravia na to, že najväčším problémom nebudú v žiadnom prípade ich žiaci, ale rodičia ich žiakov.

 

Hlavnou hrdinkou drámy v Slnečnom dome nebol nik iný, ako matka jedného z našich Kamarátov. Nazvime ju Hydra. Príbeh Hydry sa začal pred mnohými rokmi. Hydra pomaly a nenápadne, raz tu a potom zas tam, zákerne a maskovaná úsmevom, podrývala, podkopávala a ničila všetko čo ľudia v Slnečnom dome pre jej syna – Dobráčika robili. Hneď ako jej syn vďaka veľkému úsiliu a pozornosti začal javiť známky ustálenosti, pokoja, spokojnosti a vyrovnanosti, zaútočila všetkou svojou silou a využila akékoľvek nekalé praktiky aby svojho syna vrátila do pôvodného stavu pohlcujúcej úzkosti, zničujúcej viny, nutkavých myšlienok a paranoje. Hydra totiž nedokáže zniesť, keď je Dobráčik šťastný, vyrovnaný a stabilný, pretože vtedy má energiu a kapacitu na to, aby začal rozmýšľať. A keďže vôbec nie je hlúpy, čoskoro príde na to, že Hydra mu robí zo života peklo, manipuluje ním, zneužíva ho, správa sa k nemu neúctivo a tlačí ho do vecí, ktoré on sám nechce.

 

Hydra mala svojho syna pod palcom: Musel jej dvakrát týždenne telefonovať. Musel k nej dvakrát mesačne chodiť na návštevy. Musel jej robiť spoločnosť pri všetkých hokejových zápasoch počas sezóny, čo znamenalo 1 až 2 večery týždenne počas sedemmesačnej hokejovej sezóny. Bolo takmer nemožné vymaniť ho spod jej vplyvu a pravidelného, “údržbového“ vymývania mozgu. Za tie dlhé roky čo jej syn býval v Slnečnom dome, Hydra vyštvala už mnohých. Za 13 rokov fungovania Slnečného domu sme my v poradí už šiesty pár ktorý sa pokúša viesť a spravovať túto domácnosť a starať sa o všetkých Kamarátov v dome. Mnohí odišli práve kvôli nej.

 

Krátko na to ako sme prišli, Hydra začala skúšať čo sme zač. Začala sladko, s úsmevom a peknými rečami. Aj tak však po nej ostal pocit ťažkého, čierneho prázdna v duši a veľká únava. Vtedy sme ešte netušili prečo je to tak, ale neprešlo príliš veľa času kým sme to zistili.

 

 

Začalo to tým, keď raz večer zazvonil telefón. Dobráčik nás v ňom prosil, aby sme po neho prišli na hokejový štadión a priviezli ho do Slnečného domu. Všetko to bolo veľmi dramatické a komplikované, takže to skrátim: Hydra sa s ním počas hokejového zápasu pohádala, povyhrážala sa mu, že ho nahlási aby mal problémy s nami aj so zvyškom komunity a potom ho nechala na štadióne a bez slova odišla. On nevedel čo sa deje a strašne sa bál. Plakal, triasol sa, nedokázal zo seba dostať poriadne, zmysluplné vety. Keď ho Mirko priviezol domov, trvalo vyše hodiny kým sme ho uistili o tom, že neurobil vôbec nič zlé, že jeho matka ho nemôže nikomu nahlásiť a že sa mu nič nemôže stať. Zaujímavé bolo, že o ďalšiu hodinu na to volala Hydra celá urazená a naštvaná, že sme jej okamžite nezavolali a nedali sme jej vedieť, že jej syn je v poriadku!

 

Toto nebolo prvý a ani posledný krát čo Hydra nechala Dobráčika napospas osudu. Správy v jeho fascikli hovoria napríklad aj o tom, že ho na jar tohto roka vyhodila z auta na kraj diaľnice uprostred divočiny, nechala ho tam stáť a odišla. Potom naňho zavolala policajtov. Dobráčik za ten čas našiel obývaný dom a odtiaľ zavolal na Farmu aby poňho niekto prišiel.

 

Hydra si to zopakovala opäť pred asi 3 týždňami, keď Dobráčika musel večer priviezť na Farmu jeho sused. Dobráčik bol v takom stave, že sa s ním nedalo rozprávať, len vykrikoval, plakal a všetci sme videli, že stačí veľmi málo k tomu aby sa uchýlil k agresivite. Tentoraz Mirko Hydre zavolal, aby ju informoval o tom, že jej syn je v bezpečí. Ona ho aj tak začala urážať a vyhrážať sa mu políciou. Potom si vypýtala k telefónu svojho syna a vyhrážala sa políciou aj jemu. Dobráčik má panický strach z polície. Hydra mu totiž nahovorila, že ho môžu kedykoľvek zatknúť za to, čo jej robí – nech je to čokoľvek. Preto túto hrozbu využíva vždy keď ho chce vystrašiť a zmanipulovať. Plán sa jej podaril, Dobráčik bol tri milimetre od úplného zrútenia sa. A potom naozaj prišli policajti! Hydra im nahovorila, že jej syn ušiel z domu a ona sa bojí o jeho bezpečnosť… a dala im našu adresu! Policajt si nechal všetko vysvetliť, prehodil pár slov s nariekajúcim Dobráčikom, uistil ho, že ho nezatkne a odišiel. Ľudia v dome plakali, Svetluško od nervov hádzal veci, Zojka s Benym sa báli a bežali sa schovať do svojej izby, Dobráčik sa nám rozkladal pred očami, naši dvaja mladí Pomocníci sa snažili ostať pokojní a vytvárať akú-takú ilúziu normálnosti a bezpečia. Bol to náš najťažší večer odkedy sme sem prišli.

 

 

A viete čo? Toto je len nepatrný zlomok (a teraz vôbec nepreháňam) toho, čo si ľudia v Slnečnom dome museli od Hydry vytrpieť. Mnoho týždňov slovne napádala a urážala všetkých Pomocníkov, vyhrážala sa do telefónu, kričala pri osobných stretnutiach, nešetrila opovržlivými poznámkami (našich Pomocníkov urážala a ponižovala kvôli veku, vyhadzovala im na oči že sú neskúsení a nemajú právo rozhodovať o jej synovi, s neúctou sa vyjadrovala o ich národnosti a prízvuku), snažila sa zosnovať scény na verejnosti, vymýšľala si klamstvá aby Mirka (ktorý je Dobráčikov hlavný opatrovateľ) zdiskreditovala. Pre ilustráciu opíšem aféru “Pukance“: Mirko s Benjamínkom šli na hokejový zápas a prirodzene viezli aj Dobráčika. Ten sa hneď na začiatku pripojil k Hydre a Mirko s Benym si šli sadnúť na druhú stranu štadióna. Na druhý deň Hydra telefonovala na Farmu a sťažovala sa, že Mirko jej synovi nedovolil zjesť pukance, ktoré mu kúpila a že mu ich dokonca zobral! Dodala, že to boli drahé pukance s kadejakými posýpkami a zálievkami. Vec sa má tak, že Mirko nevie o žiadnych pukancoch! Počas celého zápasu sa s Dobráčikom rozprával len raz, keď sa náhodne stretli pri stánku s občerstvením a Dobráčik sa ho pýtal či je v rámci jeho diéty v poriadku, ak si dá slané lupienky. Mirko mu povedal, že je to v poriadku a Dobráčik odišiel späť k svojej matke ktorá stála v rade pred Mirkom. Hydra si celý príbeh o pukancoch vymyslela, ale je to slovo proti slovu a ona to veľmi dobre vie.

 

Hydra sa zo všetkých síl snažila dokázať, že celý tím Slnečného domu, ale hlavne Mirko, je neschopný, ba až nebezpečný. Aj napriek tomu, že sme s Mirkom žiadali komunitu o pomoc a podporu od samého začiatku, nikto nás nebral vážne. Všetci tu Hydru poznajú, vedia čo dokáže, vedia aká je a navzdory tomu sa dlhé týždne tvárili, že je to vlastne všetko v poriadku a my sa s tým musíme vysporiadať. Možno to bolo otupenie z ich strany, zmierenie sa s osudom, alebo pocit že proti nej aj tak nič nezmôžu. Niektorí ju dokonca ľutovali. My sme však vedeli, že to dlho nevydržíme a začali sme chápať, prečo kvôli nej ľudia odišli. Neustále sme tlačili na to, aby sa s ňou urobil poriadok. Spísali sme sťažnosť kvôli citovému týraniu a napádaniu, a poslali ju na zodpovedné úrady. Došlo dokonca ku krátkemu vyšetrovaniu, ale to Hydru len podurilo k väčšej aktivite. Našťastie, ostatní ľudia v komunite nás konečne začali počúvať a postavili sa za nás. Nijako to nezmenilo našu situáciu – stále sme nadskočili vždy keď zazvonil telefón a stále sa nám srdce zastavovalo keď sme počuli pred domom parkovať neznáme auto, ale už sme v tom neboli úplne sami.

 

Keď Hydra videla, že nič nezaberá, Mirka si stále nikto nezavolal na koberček a celá komunita sa v tichosti zomkla proti nej, uchýlila sa k ďalšiemu svinstvu: presvedčila svojho syna, aby začal v rámci komunity aj na verejnosti hovoriť o tom, že už nechce bývať v Slnečnom dome, že sa tu necíti bezpečne a aby sa pokúsil vyprovokovať Mirka k nejakej forme násilia. Dobráčik teda začal poctivo rozširovať, že už nechce bývať v komunite pretože v Slnečnom dome mu ovládajú život, že sa tu necíti dobre, že sa nechce vrátiť na Farmu a podobne. Popri tom sa snažil vytvárať rôzne situácie a dúfal, že Mirko sa na neho nahnevá, nakričí naňho, alebo pristúpi k fyzickému kontaktu a bude ho napríklad ťahať za ruku alebo ho blokovať. Hydra Dobráčika pravdepodobne inštruovala, aby v takom prípade urobil poriadnu scénu, aby si to všetci všimli a ona to potom mohla použiť proti nám. Hydrin plán bol však priehľadný a nepodaril sa. Musela vymyslieť niečo iné. A aj vymyslela.

 

 

Dobráčik chodí každý pondelok k psychológovi. Pán psychológ je fajn človek, rozumný, triezvy a chápavý. Našla som ho na Dobráčikovu žiadosť – mal pocit, že potrebuje odbornú pomoc na svojej ceste oslobodzovania sa od svojej matky. Chcel si to v hlave usporiadať a stať sa silnejším, asertívnejším človekom. Hydra bola samozrejme proti tomu, snažila sa Dobráčikovi nahovoriť, že psychológovia sú nebezpeční, poškodia mu mozog a nadopujú ho liekmi. Videla, že je to ďalší krok k tomu, aby bol jej syn šťastnejší a vyrovnanejší. A to sa jej, ako som spomínala na začiatku, vôbec nepáčilo. Našťastie sme boli silnejší než Hydra a Dobráčika sme k psychológovi dostali. Ale vrátim sa k Hydrinmu plánu:

 

Hydra presvedčila svojho syna, aby na stretnutí s psychológom povedal, že sa bojí byť na Farme a že sa necíti bezpečne predovšetkým kvôli Mirkovi. Povedala mu, že má nástojiť na tom, že po sedení s psychológom pôjde k mame a nie naspäť na Farmu. Nakázala mu, aby sa nedal odviezť Mirkom a aby prišiel domov pešo. Ako mu nariadila, tak urobil. Po sedení zahral scénku vystrašeného chudáčika a ani Mirko ani pán psychológ ho neboli schopní presvedčiť o tom, že bude lepšie vrátiť sa na Farmu, upokojiť sa a potom všetko vyriešiť. Psychológovi bolo pravdepodobne jasné o čo ide. Hydra totiž v ten istý deň ráno doniesla do jeho ordinácie Dobráčikov pršiplášť a tvrdila, že si ho zabudol u nej v aute. Pravda je taká, že v ten deň pršalo, Hydra býva 40 minút cesty pešo od ordinácie a nechcela aby jej syn zmokol. Mirko Dobráčika sprevádzal až k Hydre, napriek jeho snahám zbaviť sa ho. Po ceste sa s ním trochu porozprával a Dobráčik mu vo svojej naivite a otvorenosti prezradil, že ho skutočne ku všetkému nahovorila jeho matka. Hydra bola veľmi prekvapená, keď Mirka videla prichádzať spolu s Dobráčikom – plán jej opäť nevyšiel. Akiste dúfala, že Mirko nechá ísť jej syna samého cez pol mesta, ona potom bude môcť poukázať na to, že ho Mirko opustil a nechal bez dozoru… a konečne všetci uvidia, aký je ten Miro nezodpovedný, nebezpečný a necitlivý opatrovateľ!

 

Nasledovalo niekoľko jedovitých telefonátov do hlavnej kancelárie, v ktorých Hydra tvrdila, že psychológ jej synovi odporúčal, aby strávil viacej času s ňou – so svojou matkou! Vedeli sme, že sú len dve možnosti: buď sa zbavíme Hydry, alebo budeme musieť odísť my. Celá situácia začínala byť príliš vyhrotená a náročná. Videli sme, že nedokážeme ochrániť naše deti ani ostatných obyvateľov domu. Ľudia v Slnečnom dome sa báli a s napätím čakali, čo si zas Hydra vymyslí. Deti žili v neustálom strese a strachu.

 

Vďakabohu, ostatní nás v tom nenechali! V priebehu 24 hodín sa urobilo rozhodnutie, že jediný spôsob ako sa zbaviť Hydry je vylúčiť Dobráčika z komunity. Bolo to veľmi ťažké a veľmi, veľmi smutné rozhodnutie. Dobráčik tu žil mnoho rokov a faktom je, že on sám za nič nemohol. Napriek tomu bude trpieť najviac. Ktovie, či Dobráčik aspoň trochu tušil, ako to celé dopadne a do čoho ho jeho matka namočila. Hydra chcela vytlačiť nás, no stal sa presný opak – vytlačená bola ona aj so svojim synom. Dobráčik sa už do Slnečného domu nevráti, ostalo po ňom prázdno. Mám pocit, že obyvatelia domu ešte stále nie sú schopní v plnej miere prijať a pochopiť, že Dobráčik je preč a stále podvedome očakávajú že sa čoskoro vráti.

 

 

 

Autor: tikaka