20. október 2012
Štiavnická kalvária je zapísaná do zoznamu 100 najohrozenejších pamiatok sveta. Okrem toho je v zozname Svetového dedičstva UNESCO. Je jednou z najstarších kalvárií na Slovensku. Chodia sa na ňu pozerať ľudia zo zahraničia. Chodia obzerať niečo, čo doma nemajú.
Na Kalvárii sa usilovne pracuje. Stavia sa, opravuje a upravuje, elektrifikuje, reštauruje sa a skrášľuje. Niektoré zastavenia a časť Dolného kostola sú prístupné verejnosti v celej svojej kráse. V niektorých zastaveniach sú len veľké foto-reprodukcie pôvodných reliéfov a niektoré kaplnky sú úplne uzamknuté. Zachované originálne drevené reliéfy a sochy, ktoré sa pôvodne nachádzali v kaplnkách, si návštevníci môžu prezrieť na výstave Kalvária v azyle. Výstava je nainštalovaná v Starom zámku v Banskej Štiavnici.
Staručká
Auto sme nechali pod vŕškom Kalvárie. Slnko vychádzalo a bola riadna zima. Začínal jeden z najkrajších dní tohtoročnej jesene. Deti sme navliekli do rukavíc a čiapok. Bolo asi 5°C a pofukoval vietor. Vydali sme sa hore kamenistým chodníkom. Zastavovali sme sa pri jednotlivých kaplnkách, počítali sme schody, obdivovali sme popadané farebné listy. Najväčší úspech mal dnes hrob Neznámeho vojaka Č.a. povyše Dolného kostola. Myšlienka, že je tam niekto zahrabaný pod zemou deti vcelku zaujala.
-On je tam zahrabaný?
-Áno.
-On je mŕtvy?
-Áno.
-Prečo je mŕtvy?
-Pretože ho asi niekto zabil.
-Keď niekoho zabijem tak on je potom mŕtvy?
-Áno. Keď ho zabijú, alebo zomrie keď je veľmi starý.
-Potom ho zakopú? Ako na cintoríne?
-Áno.
-A čo tam ten vojak robí?
-Nič. Leží tam, až kým z neho neostanú len kosti. A aj tie sa časom rozpadnú na prach.
-Môžem sa pozrieť?
…
Lietadlo
Pokračovali sme hore po ceste. Zoja hľadala v kaplnkách anjelov, Benjamín hľadal čertov. Mali to rozdelené. O chvíľu sme došli až k Hornému kostolu. Sýto modrá obloha, ľadový vietor, hmla v dolinách pod nami , rosa v tráve. Slnko už trochu hrialo. Svietilo na celú Banskú Štiavnicu a okolité červeno-žlto-oranžové lesy. Nezdržali sme sa dlho. Po ceste späť sme si pozreli expozíciu o histórii a súčasnosti Kalvárie v Dolnom kostole. Kým sme si my čítali, deti pozorne sledovali foto-prezentáciu na veľkej obrazovke pri informačných paneloch.
Kalvária pri Banskej Štiavnici je zvláštne miesto. Živé a zároveň mŕtve. Chvíľu kráčate rozprávkou a o pár krokov sa potkýnate o surovú realitu. Oplatí sa tam zájsť.
| Ako sa tam dostať: |
| Ak ideme od Banskej Belej: Vyvezieme sa na kopec a vľavo pred sebou uvidíme Kalváriu. Pokračujeme rovno po hlavnej, vojdeme do Banskej Štiavnice a začneme schádzať dole kopcom. Na najbližšej veľkej križovatke, ktorá príde po asi 200 metroch od vstupu do mesta, sa držíme vľavo. Spomalíme a hľadáme malú nenápadnú šípku, ktorá upozorňuje na odbočku ku Kalvárií (opäť vľavo). Potom už len ideme rovno, až kým neprídeme pod vŕšok. Na konci cesty je parkovisko s možno 5 – 6 miestami. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Stúpanie mierne, terén ľahký. Kráčame po širokej lesnej ceste, ktorá stúpa v serpentínach. Občas sa objavia nejaké schody. Takmer celý čas sa ide v tieni. |
| Pre deti: |
| Obrazy a plastiky v zastaveniach Kalvárie, schody, výhľad z vrchu. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. V expozícií v Dolnom kostole sa platí dobrovoľné vstupné. Otváracie hodiny som si nevšimla…neviem, či ich tam mali napísané. |
Autor: tikaka
