27. február 2013
Keď sme parkovali, po poli šiel traktor. Taký obyčajný. Ťahal za sebou dva vozíky dreva. Jeden malý, jeden veľký. Vystúpili sme z auta a snažili sme sa čo najrýchlejšie obliecť deti. Traktor zastal na kraji poľa a vypol motor. Samko sa mi vytrhol a utekal sa pozerať. Traktor zastal! Najväčšia atrakcia! Utekala som za ním a natiahla som mu sveter cez hlavu. Potom bundu. A ešte rukavice… Nie, nie! Rukavice som nestihla. Traktor sa totiž zasa pohol a Samko sa rozbehol okolo auta, aby mal lepší výhľad. Traktor zamieril k nám! Musím ísť chytať toho nášho chlapca, nech sa od radosti nehodí pod kolesá! Traktor prešiel. Samko sa díval za ním, až kým sa nestratil z dohľadu. Vzrušenie sa stratilo z jeho tváre, ale potom sa zas objavilo: Stopy! Traktor predsa nechal v snehu stopy! A tak šiel skúmať stopy, čo traktor nechal v snehu.
Veronika podáva ručník…
Po úvode s traktorom sme sa vybrali smerom ku kalvárii. Zo zalesneného kopca trčí len špička kostolíka. Keby sme nevedeli, že tam tá kalvária naozaj je, nikdy by sme ju tu nehľadali ani nečakali. Aj teraz sme, ako vždy, začali deťom rozprávať o výjavoch v jednotlivých zastaveniach. Ale dnes konečne pochopili, že tie obrázky spolu súvisia. Po prvý krát im doplo, že je to príbeh a konečne kládli otázky k veci. To, prečo má niekto sivý plášť a prečo mu nevidno obe oči prestalo byť také dôležité.
Kalvária v Kláštore pod Znievom je jedna z najkrajších aké som kedy videla. V lete je tam lepšie. Človek si môže sadnúť celkom hore pred kostolík. Okolo neho sú nízke múriky a vysoké mladé borovice. Nevidí nič. Okrem borovíc samozrejme. A neba. Nevidí nič a nikto nevidí jeho. Môže mať pocit dokonalej odlúpnutosti od sveta. Sedí si v nízkej tráve a počúva vietor šušťať medzi ihličkami…
Kostol kalvárie v Kláštore pod Znievom
Teraz sme sa brodili mokrým snehom. Sadnúť sa nedalo nikde. Naše dlhé tiene slabli v zapadajúcom slnku. Hore bolo absolútne ticho. Borovice tvoria akúsi protizvukovú hradbu a ak nefúka vietor, je tam skutočne hlboké ticho. Všetko má svoj koniec, a preto aj ticho skončilo, keď Zojka dojedla posledný kúsok mrkvy. Ústa sa jej rozbehli a my sme sa po chvíli tiež rozbehli dole kopcom, späť k cintorínu pod kalváriou, kde sme mali zaparkované auto.
A takto to tam vyzerá v lete (r. 2011):
| Ako sa tam dostať: |
| Kláštor pod Znievom sa nachádza severne od Turčianskych Teplíc a južne od Martina. Medzi týmito dvomi mestami je veľa malých dediniek a ciest, takže je dobré pozrieť si poriadne mapu. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Z centra obce (kde je aj turistický smerovník) ideme chvíľu hore dedinou po hlavnej, a potom zabočíme vľavo. Po chvíli prídeme k cintorínu. Tu sa dá parkovať auto. Ďalej už ideme poľnou cestou popri múre cintorína, smerom k zalesnenému vŕšku pred nami. Pod horou na pravo je tabuľa. Od nej vidno prvé zastavenia v borovicovom lese. Stúpa sa krátkymi serpentínami po lesnom chodníku. Chodník je široký, miestami pokrytý hustými borovicovými koreňmi. Od cintorína až hore sa dá prejsť za 15-20 minút. |
| Pre deti: |
| Pekný, svetlý les. V lete množstvo kvetov na lúkach okolo kalvárie. Asi polovica trasy je v tieni. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
