8. júl 2017
Jolin dom je sídlo neziskovej organizácie, ktorá sa venuje vzdelávaniu detí v predškolskom veku, so zameraním na ekologickú výchovu. Takmer celé dolné poschodie domu je priestor materskej školy. Vstupná chodba s drevenými skrinkami, veľká telocvičňa, herňa a jedálenská miestnosť. Zojka s Benym tu našli kopec hračiek a hier, autíčok, skladačiek, bábik, vláčikov a dokonca aj hojdacieho koníka a malú šúchalu. Keďže sú letné prázdniny, škôlka je prázdna. Ráno k nám prichádzajú len dve sestričky – Alinka a Mimi, o ktoré sa Jola celé leto stará. Spolu s našimi deťmi tvoria vekovo rôznorodú miniskupinku, ktorá je viac-menej sebestačná. Celý deň sa hrajú v herni alebo v záhrade, v pieskovisku alebo na parkovisku za domom.
Záhrada nie je veľká, ale o to je zaujímavejšia. Jola sa ako botanička a fytoterapeutka nezaprie: nájdeme tu bylinkovú špirálu, letnú záhradu, jarnú záhradu a jesennú záhradu, malý ovocný sad a kvetovú záhradu špeciálne pre včely a čmeliaky, dažďovú záhradu, trávnaté priestranstvo, niekoľko voľne pomiešaných stromov a kríkov, no a za plotom je divoký lesík so zeleninovou záhradkou a včelími úľmi. Všade sú desiatky kvetináčov, malých, veľkých a najväčších, všade niečo kvitne, pučí alebo odkvitá, lietajú tu motýle, vážky a samozrejme včely a tiež nejaké komáre. Jola každé ráno vyjde do záhrady a natrhá bylinky na čaj. Bylinky a všakovaké rastlinky dáva do všetkého čo varí. Do placiek, polievok, kaše, do cestovín aj na chlieb. V takomto prostredí sa ani nemusia veľmi snažiť, aby deti viedli k láske k prírode. Akosi sa to ponúka celkom samé, kdekoľvek človek vkročí.
Druhým fascinujúcim miestom v dome je kuchyňa. Kuchyňa je najfarebnejšia miestnosť v dome. Je ženská, originálna, vítajúca a ponúkajúca. Čajníky, keramické misy plné zeleniny, košíky s ovocím, kukurmou a zázvorom, fľaštičky s koreninami a bylinkami, mažiar, mlynčeky, plechovice s čajom, pohár kvasených uhoriek, kútik so zaváraninami, krčahy plné drevených varešiek a obracačiek… Na linke je krájacia doska so zvyškom zeleniny, v pohári vädne zelerová vňať. Čierny kamienok. Vetvička kôpru. Na ručne robenom, zeleno-oranžovom tanieri ja niekoľko orechov. Vedľa je šálka s nedopitým čajom a pri fľaši domáceho vína sú misky s lupienkami ruží a tymiánom. Odrobinky z pečiva. Špinavá vidlička. Desiatky škatuliek s najnemožnejšími čajmi. Jedno vrecko kávy. Levanduľový cukor. Z veľkého čajníka sa parí a vonia mäta. Kuchyňa vyzerá ako pracovňa modernej, roztržitej čarodejnice. Novodobé minimalistky posadnuté túžbou po organizovanom priestore by tu na mieste porazilo.
Oproti kuchyni je čajovňa/prijímací salónik. Tri steny sú tmavofialové, štvrtá je pruhovaná, ružovo-béžová. Uprostred pruhovanej steny visí obrovský obraz s modro-žltou kravou. Okná sú plné rastlín. V strede je stolík a okolo neho taburetky, kresielko a gauč. V rohu stojí gitara, na poličke nájdeme dve flauty, hneď z kraja je pohodená veľká tamburína. V starých, svojpomocne renovovaných skrinkách a kredencoch čaká na svoje použitie jemný keramický riad, veľa spoločenských hier a ešte viac kníh. Po miestnosti sa anarchisticky pohybuje asi tucet vankúšov a dve alebo tri neposedné deky. Jedna z nich je pestrofarebná, háčkovaná, najviac používaná, nikdy nie dlhšie než 10 minút pekne zložená. Stolík je zakrytý veľmi vhodne a prakticky vzorovaným obrusom – nevidno na ňom žiadne fľaky od čaju ani omrvinky z keksíkov.
Na poschodí je Jolin súkromný priestor. Má tu spálňu, pracovňu, vlastnú obrovskú kúpeľňu a ešte dve ďalšie izby, v ktorých momentálne bývame my. Ako sama povedala, len málo ľudí v živote videlo horné poschodie, pretože tam nikoho nepúšťa. Len najbližších priateľov. Dokonca ani učiteľky, ktoré učia v jej škôlke tam nikdy neboli. Takže by som o tomto tajomnom poschodí nemala ani písať. Len toľko poviem, že je rovnako pozoruhodné, farebné a svojské ako zvyšok domu. Možno ešte viac, pretože je len pre ňu. Je to miesto, kde sa nemusí snažiť prispôsobiť mnohým ľuďom, ktorí prichádzajú do jej domu.
Jola si myslí, že tento dom je ideálne miesto pre deti. Súhlasím s ňou. Je veľký a bezpečný. Deti sa tu učia bez toho, aby o tom vedeli. Rozvíja sa ich vnímanie krásna. Ich fantázia pracuje. Sú obkolesené ručne robenou keramikou, obrazmi, prírodou a vkusnými drobnosťami. Dvere do záhrady sú stále otvorené a tým sa zmazáva hranica medzi vonku a vnútri. Môžu chodiť bosé. Knihy sú súčasťou života, pretože sú v každej miestnosti. Založenie materskej školy je skutočne najlepší spôsob, ako využiť tento veľký, 200-ročný dom.
Autor: tikaka
