2. január 2013
Výlety na kalvárie sú predvídateľné. Vždy je tam nejaký kopec a zastavenia, a úplne hore sú zvyčajne tri kríže a kostolík. Kopček je skoro vždy zalesnený, cesta je vychodená a motívy obrázkov v zastaveniach sa opakujú. Výstup na Kalváriu je v zásade nenáročný a človek zvyčajne dostane to, čo očakáva. Samozrejme, nie sú všetky kalvárie úplne rovnaké. Každá má svoje čaro. Alebo ho nemá. Alebo sa ho zo všetkých síl snaží mať a niečo (niekto) jej to stále kazí. Tak je to aj pri Kremnickej kalvárii.
Roztratené obrázky
Začíname za mestom, pri poslednom dome uzučkej ulice. Povyše nás si postarší pán volá k sebe troch veľkých, huňatých psov a uväzuje ich na vôdzku. Ideme po ceste, hore serpentínami, od jedného zastavenia k druhému. V jednom obrázok chýba. V druhom zas visí natrhnutý len na troch rohoch. V treťom zasa chýba. V ďalšom je pohodený na zemi. O kus ďalej je pekný, čistý a dokonca aj zavesený. Pri odbočke k prameňu je maľovaný na stenu kaplnky. V ďalšom je opäť roztrhaný. Asi v polovici je jeden farebný, štýlovo úplne odlišný od tých dvoch štýlov, ktoré sa inak striedajú. Ku koncu už sú obrázky zachovalé, zavesené na svojom mieste. Vyzerá to, ako keby sa vandalom (alebo komu) už nechcelo ísť ďalej do kopca a uspokojili sa s poničenými spodnými zastaveniami. Inak si to neviem vysvetliť. Ale nevadí! Aspoň môžeme posielať deti dopredu, aby preskúmali, čo skrýva nasledujúca kaplnka.
Biela cesta
Čo človek stvoril, dokáže aj zničiť
Ak si odmyslíme zúfalý stav obrazovej časti kalvárie, bola to pôvabná prechádzka okolo obrovských, vysokých stromov s občasnými výhľadmi na Kremnicu. Biele kaplnky splývali s bielou zemou. Niekedy ich na prvý pohľad ani nebolo vidno. Došli sme až hore. Nebola som pripravená na to, čo som videla. Viem, elektrinu asi treba.. A aj signál asi treba. Ale to, ako beznádejne dokázal niekto zošpatiť vrch kalvárie drôtmi, stĺpmi, vykrývačom a plechovou búdou je naozaj na zaplakanie. Nedalo sa to inak? Inde? Ďalej? Okolo? Pod zemou? Nečakala by som to tu – v Kremnici! Škoda.
Prvý pohľad
Nad kostolíkom je postavená nová vyhliadka. Vidno odtiaľ najmä na juh, inak rozhľadu bránia stromy a blízke kopce. Je to milé miestečko s lavičkami a dokonca aj kostolík kalvárie vyzerá odtiaľ celkom pekne. Fúkal studený vietor. Hmla sa prevaľovala po úbočiach. Mrzli sme. Vydali sme sa na cestu späť.
Je to asi naša chyba – očakávali sme viac, a očakávať je nebezpečné. Očakávali sme viac od historického mesta, ktoré celoročne ponúka zaujímavé atrakcie a láka na nevšedné podujatia. Očakávali sme, že bude lepšie postarané aj o niečo tak okrajové a obyčajné, ako je napríklad kalvária.
| Ako sa tam dostať: |
| Prídeme do Kremnice. Vojdeme do mesta, prejdeme okolo autobusovej stanice na pravej strane cesty (ak prichádzame od Žiaru nad Hronom) a hľadáme šípku s nápisom KALVÁRIA. Budeme odbočovať vľavo. Mali by sme sa dostať na ulicu Rumunskej armády. Pokračujeme po úzkej ulici až na jej koniec, kde je penzión, pri ktorom sa dá parkovať. Od parkoviska vidno začiatok kalvárie. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Celý čas ideme lesom, po širokom lesnom chodníku. Stúpame od začiatku až do konca po dlhých serpentínach. |
| Pre deti: |
| Žiadne atrakcie špeciálne určené pre deti sa na trase nenachádzajú. Celá trasa je v tieni. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
