15. február 2014
Z jari do zimy
Nad železničnou stanicou v Kremnici bola skorá jar. Vtáky spievali v hnedých stromoch, v rannom smrekovom šere voňala zem, na skalách neuveriteľnou zeleňou žiaril mach. Pripevnili sme boby o ruksak a vydali sme sa hore ku Kremnickému štósu po mäkkom smrekovcovom ihličí. Cesta nám rýchlo ubiehala. Stúpali sme čoraz vyššie a po snehu nebolo ani chýru. Už som si začínala myslieť, že dnes budeme s bobami všetkým veveričkám a zajacom na smiech. Ale keď sme obišli Alžbetinu skalu, sneh sa objavil. Len taký nijaký – pár vločiek na listoch a primrznutom blate. Kým sme však vyšli na lúky na Kremnickom štóse, snehu bolo toľko, že sme sa ním brodili.
Kremnický štít
Kremnický štít je relatívne nevýrazný, takmer úplne zalesnený kopček nad Kremnicou, povyše Štósu. Nečakajte žiadny vysokánsky vrch, ani skalnatú horu. Pomenovanie pôsobí takmer ironicky, keď stojíte uprostred lúky, chodník je schovaný pod snehom a značiek je málo, rozhliadate sa dookola a snažíte sa odhadnúť ktorá z tých vyvýšenín okolo vás bude asi ten Kremnický štít. Keď sa budete pozorne dívať, poslúchnete mapu a občas sa vám podarí nájsť turistickú značku, ku kopcu sa bez väčších problémov dostanete aj keď je sneh.
Zo samotného Štítu nie je skoro žiadny výhľad, pretože je zarastený, ale myslím, že to nikomu nevadilo. Cesta od Kremnického štósu ku Kremnickému Štítu vedie cez lúky a keď pokračujeme po žltej značke ďalej smerom k Trojici, opäť ideme po pomaly zarastajúcich lúkach, kde sa môžeme dosýta vynadívať na tú krásu okolo.
Prírodný sneh je túto zimu vzácnosť a tak sme sa z neho veľmi tešili. Bol ľahký, prachový, nadýchaný, čerstvo napadnutý na už staršom zamrznutom podklade. V snehu bolo mnoho stôp. Našli sme veľa jazvečích stôp, stopy veveríc, stopu jedného obrovského zajaca – ďalekoskokana, jedného osamelého vlka, niekoľkých srniek aj celkom veľkých jeleňov. Za sebou sme nechávali stopy dvoch ľudských mláďat a dvoch (podľa zákona) dospelých ľudských jedincov.
Zo zimy do jari
Pri Trojici sme si rozdelili veľkú čokoládu a posadili sme deti na boby. Ťahali sme ich po modrej značke, dole kopcom späť ku Kremnici. Že sme ich ťahali dole kopcom? Veru… Aj ja by som sa bola smiala, keby som nebola od toho ťahania taká zadýchaná. Sneh bol príliš hlboký, boby s deťmi sa do neho prepadávali a nám neostávalo nič iné, len ich ťahať. Pri Troch studniach sme vošli do lesa a deti museli ísť ďalej po svojich. O chvíľu sa však sneh začal strácať, a tak ako sa ráno pri Alžbetinej skale objavil, tak teraz zmizol. Kráčali sme preslneným lesom, pod nohami nám šuchotalo lístie, chrobáčiky na kmeni spadnutého stromu sa tešili zo skromného popoludňajšieho tepla a zdalo sa byť neuveriteľné, že sme sa ešte pred pol hodinou brodili po členky v snehu.
Körmendiho jaskyňa
Skôr než by sme došli k železničnej trati, odbočili sme vľavo. Opustili sme modrú značku a napojili sme sa na náučný chodník Zelená cesta. Deti vedeli, že ideme hľadať jaskyňu a Zojka vyrazila vpred, aby ju našla prvá. Körmendiho jaskyňa sa nedá nenájsť – obrovský vstup do jaskyne vidno z náučného chodníka. Ale Zoja ho uvidela prvá a bola hrdá objaviteľka 🙂 .
Ak si odmyslíme poodhadzované plastové fľaše, je okolie vstupu do jaskyne ako z rozprávky. K jaskyni vedie krátky chodníček. Z oboch strán sa nad chodníčkom dvíhajú vysoké skaly obrastené machom a papradím. Vytvárajú tak malú skalnatú roklinku, do ktorej slnko svieti asi iba zriedkavo, všetko je tu zelené, tiché a chránené. Körmendiho jaskyňa nie je prírodnou jaskyňou. Je to vlastne opustený lom, ktorý ostal po ťažbe kameňa v druhej polovici 19. storočia. Veľký otvor vpúšťa dovnútra dostatok svetla, takže k návšteve nie je potrebné žiadne svietidlo.
Od jaskyne to už nie je ďaleko späť do Kremnice. Pokračovali sme po náučnom chodníku Zelená cesta. Pomedzi stromy presvitali koľajnice hlboko pod nami. Zdvihol sa silný, studený vietor a popohnal nás rýchlejšie smerom k železničnej stanici, kde sme ráno nechali auto.
| Ako sa tam dostať: |
| Žltá značka, ktorá vedie na Kremnický štít sa začína v Kremnici pri autobusovej stanici. Ak máme auto, môžeme sa odviezť až hore k železničnej stanici a ušetriť si tak asi 100 metrov prevýšenia. Cesta k železničnej stanici je celkom dobre značená, vedie do strmého kopca, cez niekoľko ostrých zákrut. Pri stanici sa dá bez problémov parkovať. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Od železničnej stanice sa vydáme vľavo (keď stojíme tvárou ku koľajniciam) popri trati. Po asi 200 metroch bude cez trať prechádzať žltá turistická značka. Zabočíme vpravo na značený chodník a začneme stúpať cez hustý smrekovcovo-smrekový les. O chvíľu prídeme k 5.tabuli náučného chodníka Zelená cesta, ktorý bude prichádzať zľava (odtiaľ poobede prídeme). Náučný chodník sa pripojí k našej žltej značke a pokračujeme v stúpaní cez les. Za vyhliadkou na Alžbetinej skale sa stúpanie zmierni. Onedlho prídeme na Kremnický štós Na Kremnickom štóse máme väčšinu stúpania za sebou. Odteraz pôjdeme prevažne po rovine, občas vybehneme alebo zbehneme nejaký kopček, ale už to nebude nič náročné. Tak isto – na Kremnickom štóse opúšťame les a vchádzame na lúky. Cez lúky prejdeme až pod zalesnenú vyvýšeninku Kremnického Štítu. Cez lesík vyšlapeme hore na Kremnický Štít, a potom po lúkach pokračujeme ďalej po žltej značke. Po asi 1,5 kilometri za Kremnickým Štítom vojdeme do lesa a ideme po širokej lesnej ceste. Pozor: značky sú úmyselne zatreté v oboch smeroch oranžovo-hnedou farbou. Čiže po vstupe do lesa už nenájdeme žiadnu značku, len oranžovo-hnedé štvorce. Nedá sa však stratiť, ideme stále rovno po lesnej ceste až k Trojici. Pri trojici sa otočíme čelom vzad, vrátime sa asi 100 metrov naspäť a odbočíme vpravo na modrú značku (smer Tri studne / Kremnica). Značenie je už dobré a čaká nás už iba klesanie späť ku Kremnici po lesnej ceste, od Troch studní po lesnom chodníčku. Kúsok pred Kremnicou opustíme modrú značku a odbočíme vľavo na Náučný chodník Zelená cesta. Po asi 200-300 metroch nájdeme Körmendiho jaskyňu. Za jaskyňou pokračujeme príjemným, mierne klesajúcim lesným chodníčkom až k 5. tabuli náučného chodníka, kde sa zvrtneme vpravo na žltú značku a zbehneme cez lesík ku trati – tou istou cestou, ktorou sme ráno vyšli. Celý okruh má asi 13,5 kilometra, prevýšenie je okolo 400 m. Dospelý človek to prejde za 3 hodiny 45 minút. |
| Pre deti: |
| Vyhliadka na Alžbetinej skale. Pri Kremnickom Štóse sú napájadlá pre dobytok. Lúky a výhľady. Körmendiho jaskyňa. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
