20. jún 2012
„Jeej! Ticho!“ povedala som si dnes nečakane. Drevorubači prestali na chvíľu píliť, nad hlavou nám práve neletelo žiadne lietadlo a aj deti ako zázrakom obe zavreli ústa. A vcelku hlučné ticho to bolo: sojky škriekali, nad nami šumel vietor v konároch, pod nami sa prasličky otierali o lopúchy a kdesi v jarku hrkotala voda. Boli sme asi v polovici nášho okruhu po Malachovských náučných chodníkoch, poniže Pralesa Dolná Skala. Za sebou sme mali krátku Malachovskú tiesňavu s vodopádom a prírodnú chladničku v machových skalách – Ľadové diery. Pred nami bol Grófov obed – výdatný prameň a bývalé miesto ťažby ortuti, a Ortútske jazierko. Ako sme sa blížili k jazierku, zvyšoval sa počet komárov, takže sme vedeli, že o chvíľu sme na mieste. Od jazierka sme zbehli dole z kopca a výlet sme dokončili po asfaltke okolo Krvavej studničky, zasypanej štôlne a ďalšej studničky Mozoľovo.
Ľadové diery
Deti sa, prirodzene, absolútne nezaujímali o históriu ťažby ortuti, ani o pralesy, ani o kamenné more a veruže ich nenadchol ani fakt, že vďaka mikroklimatickej anomálií sa v Ľadových dierach udržiavajú ľadové útvary až do mája (My sme tam na prelome júna a júla našli v niektorých dierach trochu snehu. Ale stačilo ostať stáť na ceste, kúsok od informačnej tabule: a dýchol na nás taký ľadový závan, že si deti hneď pýtali bundy.). Našťastie bolo na Náučnom chodníku aj čosi iné, zbožňované snáď všetkými deťmi v akejkoľvek podobe: voda. Mohli hádzať kamene do potôčikov čo občas križovali cestu, pozorovali kvapky rosy na prasličkách a žaby ktoré nám odskakovali spopod nôh, namočili sa snáď v každom prameni a sledovali ako sa hladina Ortútskeho jazierka hýbe raz na jednu stranu, raz na druhú stranu – podľa toho, ako zafúkal vietor. Vodopád a potok pod ním boli atrakcia sama o sebe, aj keď sme im tam nedovolili vliezť. Na moje prekvapenie im ku šťastiu stačilo sedieť a pozerať sa.
Grófov obed
K autu sme prišli popoludní. Podľa očakávania naň pálilo slnko. To by ma veľmi netrápilo, keby sme v kufri auta nemali plynovú bombu na varenie. Bezpečáci by nás nepochválili a ani ja som na nás hrdá nebola. Nabudúce tú bombu radšej hodíme niekde do lesa pod kríky.
| Ako sa tam dostať: |
| V smere od Zvolena na začiatku Banskej Bystrice odbočíme na Malachov. Prejdeme celú obec Malachov a ideme stále rovno po ceste, kým neuvidíme na ľavej strane pekný drevený smerovník so strieškou. Pokračujeme ešte asi 100 metrov – na ľavej strane cesty je parkovisko. |
| Prístupnosť/ náročnosť/terén: |
| Malachovské náučné chodníky boli sprístupnené na jar t.r. (2012). Plánuje sa ich rozširovanie v nasledujúcich rokoch, ale momentálne sú 3 chodíky: Prírodovedný(zelený), Banský(čierny) a Rekreačná dolina – po asfaltke, prístupné bicyklom aj kočíkom (červená). Pri orientácií veľmi pomôže mapa pri smerovníku. Chodníky sa dajú rôzne pospájať, každý si vyberie, čo ho zaujíma. My sme šli po zelenom chodníku k Ortútskemu jazierku a vrátili sme sa po červenej späť k parkovisku. Terén na zelenej trase je nenáročný: lesné cesty a široké lesné chodníky. Spomenúť však treba (pre malé deti) strmý a relatívne dlhý výstup začínajúci asi 15 minút za odbočkou pri horárni. Zvyšok cesty je pohoda. |
| Pre deti: |
| pramene, jazierko, potoky a potôčiky, vodopád, banské pamiatky, veľa žiab a jašteríc. |
| Poplatky, vstupné: |
| Parkovisko je bezplatné. Vstup na Náučne chodníky je bezplatný. |
Autor: tikaka
Veľmi dobrý príspevok a pekné fotky. Akurát také deti máme, zajtra tam vyrazíme.