Naše rána – február 2016

…alebo o tom, že rozhodnutie nedať deti do školy prináša dni zúfalé, dni šialené, dni pokojné, dni štruktúrované, dni objavné, dni veselé, dni unavené, dni nekonečné, dni užitočné, dni chaotické, dni nečakané, dni nudné a ešte aj kadejaké iné. A aj keď sa niekedy veľmi snažíme, nikdy sa nám nepodarí mať dva dni za sebou také isté.  

 

22. február 2016

 

 

Deň ako veľa iných. Obe deti sa doliečujú z nachladnutia a sú trochu nervózne, že ich (už tretí!!! deň) držím pod dekou a nedovolím im šialene lietať po byte. Kým chystám raňajky, ležia vo svojej izbe. Rozmýšľam, čo dnes budeme celý deň robiť. V posteli ich neudržím, to je jasné. Teplotu nemajú, už ich nič nebolí. Ale zdraví ešte nie sú. Musím vymyslieť niečo pokojné a zároveň zaujímavé, pre oboch pútavé a zároveň nekonfliktné. Niečo, čo ich zabaví dosť na to, aby mi celý deň nepílili uši kvôli tomu, že dnes nepôjdu von a ani poobede na tréning.

 

Počas raňajok sa môj problém začne rýchlo riešiť sám: Zojka si chce ísť počítať nejaké príklady a Samko si zas vymyslel, že sa bude hrať s autokorektívnymi matematickými kartami. Pomaly dojeme, pomaly sa umyjeme, upraceme izbu a začíname. Samko ma dnes k práci nepotrebuje – autokorektívne karty sú dar z neba, ktorý ocení každý, kto občas potrebuje na chvíľu zabaviť svoje matematiky chtivé dieťa a nemá čas ho stále kontrolovať. Aj keď, povedzme si úprimne, môj drahý syn ma pri matematike nepotrebuje nikdy, pretože on má predsa vždy a všetko úplne správne a ani náhodou to nepotrebuje skontrolovať :-).

 

 

So Zojkou sa pustíme do slovných úloh: V autobuse je 19 detí. 8 z toho je dievčat. Koľko je chlapcov? „Jedenásť!“ povie Zojka okamžite. A potom začne peklo: Chcem od nej totiž, aby mi zapísala/vyjadrila číslami v príklade, ako na to prišla. Vôbec nechápe, čo od nej chcem. Nechápe, načo a ako to má zapisovať číslami. Nechápe, čo mám za problém, keď to už vypočítala a sama som povedala, že je to správna odpoveď. V duchu nadávam na učebnicu a celý koncept matematiky, ktorý núti deti do zápisov a príkladov pri tak nízkych číslach a jednoduchých úkonoch. Kebyže boli čísla vyššie a postup zložitejší, ľahšie by som jej vysvetlila nevyhnutnosť zápisu a správnej voľby matematického postupu. Potom nadávam sebe, že sme to vôbec začínali… Potom sa s tým zmierim, nejako to dokončíme a necháme to tak. Zojka si vyberie porovnávanie čísel a rysovanie štvorcov. Idem urobiť mätový čaj.

 

Keď sa vrátim, detská izba je prázdna. Zojka so Samkom sedia u nás v izbe pod dekou a pokračujú v riešení môjho dnešného problému: Pozerajú si encyklopédiu. Samko číta nahlas aj pre Zojku a dopĺňa tým, čo si pamätá z našich minulých rozhovorov o danej téme. Pridám sa k nim. Sedíme všetci pod jednou dekou a je nám príjemne teplo. Preberieme všetko od stavby lode a planét slnečnej sústavy cez dýchanie rastlín, tráviacu sústavu človeka a život dinosaurov, až po Inkov, Rímsku Ríšu a Svetové vojny. Najdlhší čas strávime na dvojstrane s rybami, ktoré žijú v hlbokých moriach. Deti si nevedia predstaviť, ako môže byť v hlbokej vode tma aj napriek tomu, že svieti slnko a voda je predsa priehľadná! Sľúbime si, že poobede budeme pozerať dokument o živote na dne hlbokých morí.

 

 

Vidím, že Samko je už unavený a požiadam ho, aby si na chvíľu ľahol. Práve prišiel Mirko a je treba vybaliť nákup. Zojka sa toho hneď chytí a postupne vyložíme veci z oboch nákupných tašiek na miesto. Fazuľa, cestoviny, zelenina, šampiňóny, sójové plátky, ovocie, syry, jogurty a vajcia. Kým Samko oddychuje, začneme so Zojkou pripravovať obed. Ešte je len ráno, ale to nevadí. Aspoň budeme mať všetko pripravené. Potom stačí už len uvariť cestoviny. Zojka nakrája pór a premyje fazule z konzervy. Ja zatiaľ nalejem olej do panvice a nastrúham syr. Zojka potom všetko opečie, pridáme paradajky a omáčka je hotová.

 

 

Zojka si zobrala pracovný zošit, v ktorom treba spájať očíslované bodky, aby sa dotvoril obrázok. Pred pol rokom sa pri takýchto obrázkoch mýlila, ak boli čísla vyššie než 12. Dnes už zvláda aj do 40. Dokonca som ju videla skúšať 70-kový. Jej brat sa začína čertiť, pretože má pocit, že ten pracovný zošit patrí iba a len jemu. Kde ten pocit nabral nám nie je veľmi známe. Isté je len to, že si ho na začiatku privlastnil a pospájal bodkové obrázky na väčšine strán. Po úvodných neúspešných pokusoch o rozumnú debatu a argumentáciu si ho prestávame všímať. To už sa nám vyhráža kadečím možným, obviňuje nás z kadečoho možného (aj nemožného) a prikazuje nám aby sme mu zošit okamžite vrátili. Nevšímame si ho naďalej, pretože ani opätovné pokusy o rozumnú debatu s obojstranným načúvaním sa nestretli s úspechom. Tento výstup je však našťastie krátky a nestihne narušiť celkovú pohodu, ktorá vládne ránom.

Podarí sa mi odpútať Samkovu pozornosť kartičkami so zvieratkami. Kým Zojka spája bodky a vyfarbuje, my sa hráme a hádankujeme a hľadáme zvieratká v kope farebných obrázkov.

 

 

Je 8:50 hodín ráno. Deň sa začal. Mala by som začať rozmýšľať nad tým, čo dnes bude na desiatu.

 

 

 

Autor: tikaka