…alebo o tom, že rozhodnutie nedať deti do školy prináša dni zúfalé, dni šialené, dni pokojné, dni štruktúrované, dni objavné, dni veselé, dni unavené, dni nekonečné, dni užitočné, dni chaotické, dni nečakané, dni nudné a ešte aj kadejaké iné. A aj keď sa niekedy veľmi snažíme, nikdy sa nám nepodarí mať dva dni za sebou také isté.
29. marec 2016
Deň ako veľa iných. Budím sa pred piatou. Drozdy v stromoch spievajú opreteky. Nad kopcami svitá. Cez otvorené okno preniká do izby vôňa mrazu a mokrej hliny. Deti spia. Mirko spí. Ktosi zasa raz naštartoval auto a necháva bežať motor. Výfukové plyny za moment zamoria celú izbu. O chvíľu sa pridá cigaretový dym od jedného z mnohých fajčiacich susedov. Idylka sa skončila. Je čas vstávať.
Kým chystám raňajky, príde do kuchyne najprv Zojka, potom Samko. Obaja sa len na chvíľu pritúlia a potom v tichosti odpochodujú naspäť do postele. Majú za sebou pár náročných dní a ani 11 hodín spánku im nestačilo. Kaša sa varí, dúškový čaj vonia. Nebo modrie a vtáky utíchajú. Zojka príde ešte raz. „Ideme dnes na výlet?“ opýta sa a žmúri v svetle lampy. Poviem jej, že až zajtra. „To je dobre,“ povie „lebo mne sa chce ešte ležať.“ A znova odíde do postele. Vystrieda ju brat, ktorý sa chce vyobjímať a potom si ľahne na dlážku pri sporáku, zavrie oči a odfukuje ďalej. Budím ho a on vraví, že je slabý a nevládze. Príde Mirko, zoberie ho do náručia a ide mu pomáhať s prezliekaním. Do raňajok sa všetci stihnú zobudiť aj prezliecť.
Jedlo nás všetkých trochu prebralo. Keď odpraceme prázdne taniere, deti vylezú na kuchynský stôl a dávajú si hádanky: „Nájdi mi, kde je Revúca!“ – „A ty mi nájdi…Michalovce!“ – „A teraz hľadaj Kremnicu! …a Sliač! Aha: tam je aj letisko!“ – „No a hľadaj Martin! Tam sú Martinské Hole!“ … Aby ste rozumeli: v kuchyni nad stolom nám visí maľovaná mapa Slovenska. Niekedy mám pocit, že je tam skôr na oštaru. Zabáva deti pri jedle a zdržiava ich, keď sa ponáhľame. Zavše sa na ňu zapozerajú medzi zemiakom a brokolicou a miesto prežúvania debatujú o tom, prečo má Banská Bystrica taký obyčajný erb a prečo sa chladničky vyrábajú práve v Zlatých Moravciach, o tom, že v Lučenci bude asi veľa lúk a vo Vlkolínci veľa vlkov. Už sme si však na mapu zvykli a navyše: zelené nížiny ladia s našim zeleným obrusom a hnedé hory sa zas hodia k hnedým stoličkám.
Kým si prezrú mapu a umyjú sa, idem do izby nachystať dnešný obchod. Dnes sa totiž hráme na obchod. Predávam plastové zvieratá. Zvieratká za dvojciferné sumy kupuje Zojka, zvieratká za troj- a viacciferné sumy kupuje Samko. Každému pripravím hŕbku hracích bankoviek a zopár ozajstných mincí. Kombinujeme bankovky českých korún s eurovými mincami, ale to nikomu nevadí. Zojka prichádza prvá, usporiada si peniaze a vypýta si zajaca za 28. Samko z kúpeľne s plnými ústami pasty kričí, že ho máme počkať. Čakáme. Obchod sa otvára. Prvý sa kupuje panter, dinosaurus, veverička a potom krokodíl. O necelú polhodinu je obchod prázdny. Zojka sa nedávno naučila počítať s prechodom cez desiatku a už sa len občas pomýli v tom, koľko jej mám vydať. Samko sa so mnou párkrát poháda, keď si nechce pripustiť, že si pomýlil stovky s desiatkami. Pri druhom strete prídem na to, že ho musím nechať, keď na mňa vykríkne: „Ale ja ti to vysvetlím, Veronka!!!“ a on na to počas toho vysvetľovania príde sám. Je to kratšie a účinnejšie.
Deti upratujú zvieratká späť do krabice a triedia bankovky a mince na kôpky. Zatiaľ na štyri papiere napíšem I Í Y Ý a rozložím ich po izbe. Začíname krátku a celkom veselú pravopisnú hru: Poviem slovo, kde sa nachádza nejaké to I alebo Y a deti majú za úlohu bežať k správnej kartičke. Tak si ľahko a rýchlo precvičíme pravopis po tvrdých a mäkkých spoluhláskach a vo vybraných slovách. Kto urobí chybu, má trestný bod. Kto má 5 trestných bodov, musí chodiť po štyroch. Za ďalších 5 trestných bodov musí chodiť po štyroch dozadu. Samka dnes štvornožkovanie tesne minulo, ale to len preto, že nemáme viac času. Končíme hru a obliekame sa. Dnes sa ide na chatu.
Chatu máme necelých 15 kilometrov od domu. Je schovaná v peknom údolí cez ktoré preteká potok, obklopená hustým listnatým lesom. V lete tu rastú maliny, jahody a materina dúška, lietajú tu ovády, motýle a dravce. Na jeseň sa občas nájdu hríby a černice. V zime je tu zima, tma a sneh. Deti milujú chatu a všetko s ňou spojené. Chata = radosť. Aj teraz sa rýchlo obliekli, rýchlo nachystali a už sadáme do auta a Mirko štartuje.
Vchádzame do doliny. Slnko zatiaľ nevyliezlo dosť vysoko, aby svietilo až na cestu. Parkujeme. Hneď sa aj púšťame do práce, aby sme sa zahriali. Dnes sa nebude kúriť v krbe. Prišli sme len na pár hodín a nemalo by veľmi význam vyhrievať studenú chatu. Rozdelíme si hrable a začneme zhrabávať lístie, ktoré sme nestihli pohrabať keď sme tu boli minule. Naokolo sa skláňajú desiatky veľkých bukov a tráva ja zavalená lístím. Opatrne obchádzame fialové krokusy a jemné dymnivky. Deti zvážajú lístie fúrikom na veľké kopy. Zvyšok zhrabeme do potoka.
Samko sa podujal hrabličkami vyčistiť briežok tesne pri potoku. Snažíme sa mu vysvetliť, že je to zbytočné, pretože sme ešte nezhrabali do potoka všetko lístie. Musí počkať, kým skončíme a potom môže čistiť. Náš synček si však zobral do hlavy, že on takto pomáha a nechápe, aký máme problém…keď nám tak pekne pomáha. Niekedy mám pocit, ako keby sa mu zapchalo potrubie, ktorým k nemu prichádzajú informácie a on stále pokojne trvá na svojom, netušiac, že jeho rozhodnutia sú neinformované.
Zojka sa chvíľu odhodlane borí s obrovskou kopou lístia, ktorá jej siaha vyše pása a nakoniec zhodnotí, že je toho príliš veľa a radšej bude len vyhadzovať lístie do vody. Je to trochu nebezpečné, pretože nie je vidno kraj strmého brehu, ale dievčatko si dáva pozor.
Na rad prichádza naša malá experimentálna záhradka. Je experimentálna hlavne v tom smere, že všetko čo do nej zasejeme či zasadíme sa musí do veľkej miery postarať samé o seba, musí tomu stačiť voda z neba a musí nejakými čarami odohnať maškrtné jelene a srny, krtkov a myši. K rokmi overenej a odolnej pažítke a zatiaľ iba raz obhryzeným kríčkom čiernych ríbezlí sme minulý rok pridali oregano, medovku, mätu a kôpor. Mäta a kôpor sa vôbec neobťažovali vyrásť, no z medovky a oregana to zopár trsov prežilo do tohtoročnej jari. Preto sme sa rozhodli zasiať len tieto dve bylinky, nech okrem buriny nemusíme vytrhávať aj zbytočné nádeje.
Posielam deti umyť si ruky do potoka. Zahrniem hriadky a očistím hrable o mach. Je 10:16. Deň sa začal. Slnko sa už prehuplo cez horu a ohrieva mi studené prsty.
Autor: tikaka
