Náučný chodník zbojníka Jakuba Surovca

28. august 2018

Hmla padala na predné sklo nášho auta. Zaparkovali sme v sedle Zbojská a optimisticky videli nad mrakmi slnko. Vystúpili sme. Hmla padala na vlasy a tričká. Obliekli sme sa. Videli sme slnko prebíjajúce sa cez hmlu, teraz už celkom realisticky. Prešli sme cestu a vykročili sme po červenej značke hore stráňou, smerom kde sme tušili rozhľadňu.

Opar sa nám rýchlo strácal pred očami a kým sme prišli k rozhľadni, ležal v sedle potrhaný na franforce. Pri rozhľadni bola krava. Jej kamošky sa pásli dole pod kopcom, ale jej sa tu očividne páčilo a neplánovala sa pohnúť. V 13 metrov vysokej rozhľadni je výstava vypreparovaných zvierat našich lesov, nájdeme tu informácie o ovčiarstve a tiež o zbojníctve, zbojníkovi Jakubovi Surovcovi a mučiacich nástrojoch v minulosti. Na najvrchnejšom poschodí si môžete zazvoniť na zvonec. My sme nezvonili, pretože bolo skoro ráno a nechceli sme nikoho zobudiť.

Od rozhľadne sme pokračovali okolo nadrozmernej drevenej sochy zbojníka Jakuba Surovca, ktorému je venovaný aj náučný chodník vedúci Čertovou dolinou. Náučný chodník začína v sedle Zbojská, chvíľu ide spolu s červenou značkou okolo rozhľadne a už spomínanej sochy a rozchádza sa s ňou na vrchu Remetisko, kde je tabuľa s povesťou o pustovníkovi, ktorý tu kedysi žil. Opustíme červenú značku, zabočíme vľavo a vojdeme do lesa po NCH zbojníka Surovca.

Náučný chodník je krátky, ani nie 5-kilometrový, no ponúka niekoľko zaujímavých miest, ktoré sú na ňom poukladané ako perličky na náramku. V lese na Remetisku nájdeme malú jaskyňu. Vojsť do nej vyžaduje odvahu a predovšetkým štíhlu líniu (alebo malý vzrast), pretože otvor je len toľký, čo by sa cezeň väčší pes pretiahol. Chodbička je nízka a dlhá, vraj pokračuje ďalších 12 metrov do skaly. Vliezť do jaskyne sa odvážil len Benjamínko a toho sme nepustili samého ďalej, než sme ešte zvonka dovideli svetlo jeho baterky. Povedal, že je tam veľa obrovských pavúkov, mušiek a iného hmyzu.

Od jaskyne prejdeme lesom po niekoľkých polorozpadnutých mostíkoch, a potom stále dole, až k veľkému tunelovitému podchodu, ktorý nás bezpečne dostane na druhú stranu hlavnej cesty vedúcej do Tisovca. Prejdeme popod viadukt – Čertov most a popri tenkom, bielom potoku sa dostaneme k studničke. Povyše studničky je odbočka k druhej jaskyni na náučnom chodníku, k Čertovej jaskyni. My sme na ňu akosi pozabudli, odbočku sme odignorovali a pokračovali sme ďalej, do Čertovej doliny.

Čertova dolina je krátka, kaňonovitá dolina vytvorená vodami neveľkého lesného potoka. Náučný chodník vedie korytom potoka a turista je tu odkázaný na vlastnú šikovnosť a obratnosť. Asi na štyroch miestach sú rebríky, ktoré pomáhajú prekonať väčšie schody v koryte. Inak je všetko ponechané takmer v takom stave, v akom to príroda chcela a vytvorila.

Deti sa tešili, že sa pri prechode Čertovou dolinou možno aj zamočia, dokonca si chystali náhradné veci na prezlečenie, ale nakoniec z toho nič nebolo. Po niekoľkotýždňových horúčavách a dlhých suchách bol potôčik úbohý, v niektorých úsekoch sa celkom strácal. Samko aj Zojka boli sklamaní – povolené zmáčanie sa v potoku sa nekonalo.

Za Čertovou dolinou sme vyšli hore strmým briežkom a ocitli sme sa na lúkach nad sedlom Zbojská. Pod sebou sme videli naše auto zaparkované pri ceste, na stráni sa pásli kone, na opačnej strane sedla hrdo stála rozhľadňa… a pri nej stále strážila krava. Povyše cesty, okolo salaša, hmýrili sa ľudia a psy. Autá prichádzali a odchádzali, parkovali a štartovali. Vône horského vidieka sa miešali s cigaretovým dymom a dámskymi voňavkami a plazili sa po tráve. Rybník odrážal poludňajšie slnko. Od lesa hučal lesný traktor, po sivej ceste hrkotal voz. Uzavreli sme okruh náučného chodníka Jakuba Surovca.

Autor: tikaka