17. júl 2017
Zajtra je opäť ten deň, kedy odniekiaľ odchádzame. Deti budú smutné. Našli si tu kamarátky. Také naozajstné, asi prvé v ich živote. Sestričky Alinka a Mimi sú nádherné dievčatká. Slušné, múdre, hravé, trpezlivé a šikovné. Za dva týždne s nimi nebol ani jeden, jedinký problém. Stále sú v dobrej nálade, vedia sa pekne porozprávať, nechcú súťažiť ani byť všade prvé, nepredvádzajú sa ani sa nevychvaľujú, jednoducho – je s nimi dobre. So Zojkou a Samkom vytvorili dokonalú skupinu, v ktorej sa každý od každého mohol niečo naučiť, v ktorej sa dopĺňali a striedali podľa svojich možností. Vtáka spoznáš po perí, rodičov zas podľa detí. Naozaj je to tak. Minulý víkend sme prakticky celý strávili v spoločnosti ich rodičov. V sobotu kvôli Mirkovej narodeninovej oslave na ktorú boli pozvaní a v nedeľu u nich na záhrade. Našli sme nádhernú rodinu s nádhernými deťmi aj rodičmi. Už len zbaliť si ich do tašky a priviezť na Slovensko! Snáď naše pozvanie zoberú vážne a ešte sa niekedy uvidíme!
Odchádzame od stoviek slimákov, ktoré boli skutočne úplne všade. Niektoré sa odvážili vojsť aj do domu.
Odchádzame od Joly. Bolo to zaujímavé stretnutie, ale stačilo. Sme príliš nekompatibilní v predstavách o tom, ako by sa mal organizovať čas, ako dôležitá je efektivita práce, dochvíľnosť, súkromie, potreba neustáleho kontaktu s ľuďmi, priama komunikácia a dokončovanie viet a rozhovorov. Na Jolu sme príliš pragmatickí a praktickí, presní detailisti, príliš veľa pracujeme a nejavíme dostatočne veľký záujem o nekonečné posedenia a prestávky pri čajíku a keksíkoch v spoločnosti jej mnohých kamarátov. Nie sme umelci, nechceme sa rozprávať o čínskej medicíne, nezáväzné kecanie o všetkom a o ničom nám tiež veľmi nejde. No a všade inde nás zastaví krutá a jasne citeľná jazyková bariéra, ktorú Jola odmieta vidieť. Našťastie je to otvorená, tolerantná žena, ktorá dokáže našu odlišnosť zvládnuť natoľko, aby nás nepriviazala ku kresielkam a nevrazila nám šálku čaju do ruky vždy keď na ňu po piaty krát ten deň naliehame, aby nám už konečne ukázala čo máme robiť alebo aby nám už konečne zabezpečila nejakú konkrétnu pomôcku, aby už konečne kúpila olej do motorovej píly alebo aby už konečne dala opraviť štartovací motúz na kosačke… pretože bez toho sa jednoducho ďalej nepohneme a môžeme tak akurát sedieť a pozerať sa na seba ponad okraj keramickej šáločky.
Odchádzame od kravičiek. Každé ráno chodil okolo nášho domu voz ťahaný traktorom. K vozu bolo priviazaných päť čiernych kráv. Sused ich takto prakticky odviedol na pašu a poobede ich zas pozbieral. U suseda sa dalo objednať mlieko. Bolo teplé, do modra sfarbené a dávalo bohatú vrstvu smotany.
Odchádzame od spoločenských posedení s ľuďmi, ktorí sa len tak zastavili na kus reči a ostali na celé doobedie. Celine sa z toho chytala za hlavu spolu so mnou, pretože u nich je slušné dať vedieť aspoň deň dopredu, dohodnúť sa na nejakú hodinu a potom včas odísť. Aj ja si myslím, že je to slušné a príde mi dosť buranské vtrhnúť niekomu len tak do života. Jola s tým ale nemala problém. Uvarila čaj a kávu, nakrájala melón, rozložila sušienky a rozriedila džús s mätou a bolo. A rozprávalo sa a rozprávalo. To, že nás odtrhla od nedorobenej roboty Jolu netrápilo. Ani to, že deti boli hladné a tie menšie by si už aj šli na chvíľu ľahnúť. Keď prišla spoločnosť, reálny svet pre ňu existoval ešte menej, než v bežnej prevádzke.
Odchádzame a presúvame sa k Wroclawi. Samko sa už teší na cestu vlakom.
Autor: tikaka
