28. jún 2014
Po pravde, bola som trošku (dosť) skeptická, keď som plánovala turistiku do Malých Karpát. Keď sa pozrieme na toto pohorie z úpätia, vidíme takmer jednoliaty les rozprestretý na malých, oblých pahorkoch natlačených k sebe. Už zbežný pohľad nám jasne napovie, že sa musíme pripraviť na les, les a potom ešte les a les, z ktorého možno na vrchu pahorku vykukne nejaká skalka. 🙂 To samo o sebe nie je nič zlé, les máme predsa všetci radi. Ale neviem si veľmi predstaviť, že by nás bavilo chodiť po lese tri či štyri dni za sebou (sme rozmaznaní…ja viem).
Netreba však podliehať predsudkom a skepsám, a preto som nakoniec vybrala krátky okruh z Plaveckého Mikuláša, ktorý vyzeral dokonca veľmi zaujímavo. Prešli sme dedinu a vošli sme do lesa. Deti sa po dvoch dňoch v Bratislave tešili z každého konára, ako keby boli v prírode po roku. Stúpali sme do strmého kopca, stúpali a lákali deti na Kršlenicu nad nami. Po čase sme vyšli na čistinku s ohniskom a chodníčkom sme sa dostali na sľubovanú skalu. Oprel sa do nás studený, silný vietor, ktorý nás v nárazoch strkal dolu zo skál bielej Kršlenice. Chytili sme deti pevne za ruku a šli sme hľadať záveternú stranu. „No.. Konečne to tu vyzerá ako v poriadnych horách! Poriadne skaly, poriadny vietor a aj niečo vidíme dookola! Skoro ako v Tatrách. Ale iba skoro,“ zahlásila Zojka a ja som sa snažila nesmiať.
Z Kršlenice sme pokračovali po zalesnenom hrebienku. Ani sme nevedeli ako, odrazu sme sa dostali na spevnenú cestu, ktorá sa časom zmenila na klasickú lesnú asfaltku. A na nej sme ostali až do konca. To som teda naozaj nečakala, že len tak, v srdci Malých Karpát bude takáto fajnová, široká cesta! No ale čo už… Pobrali sme sa teda ďalej, smerom k prameňu Mon Repos. Z rúrky prameňa sotva kvapkalo. Posadili sme sa na spadnuté stromy poniže prameňa a radovali sme sa z pekného miesta pod vysokou skalou. Okolo po ceste sa prehnalo zopár cyklistov. To by ma zaujímalo, čo by robili, keby sa takto vyrútili zo zákruty na skupinu chodcov.
Od prameňa Mon Repos sme začali schádzať späť k Plaveckému Mikulášu. Nad nami sme ešte počuli pokrikovanie cyklistov, ktorí prechádzali okolo prameňa ďalej po červenej značke. Vietor čo nás privítal na Kršlenici sa teraz preháňal medzi stromami, ohýbal kmene a zhadzoval suché konáre. Asi v polovici cesty dole sme si urobili kratučkú zachádzku k jaskyni Deravá skala. Jaskyňa je vysoko nad úrovňou cesty a treba sa k nej vyškriabať po vychodenom, strmom chodníčku. Ale stojí to za to. Je to príjemné spestrenie.
Keď sme prišli späť k autu v Plaveckom Mikuláši, slnko pálilo a vzduch sa prehrieval. Výlet sme zhodnotili ako pekný, najmä prvú časť. Všetko malo taký parkový, širokocestný, nenáročný, vyhladený charakter. Keby sme to boli vedeli, vezmeme si miesto pohoriek sandále, aby sa nám zbytočne neparili nohy.
| Ako sa tam dostať: |
| Okruh začína aj končí v Plaveckom Mikuláši. Plavecký Mikuláš sa nachádza na západnej strane Malých Karpát, medzi Plaveckým Podhradím a Plaveckým Petrom. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Nuž, ako som už písala, ide o nenáročnú turistiku pohodovým, ba až mestským terénom, nakoľko bezmála 3/4 cesty vedú po spevnenej, neskôr asfaltovej ceste. Začíname v obci a po žltej sa vydáme smerom na Čiernu skalu. Za obcou zídeme z cesty a vojdeme do lesa. Tu začneme prudko stúpať širokým lesným chodníkom. Nie je to však nič strašné a za 20-30 minút (podľa rýchlosti postupu) sme na Kršlenici. Z Kršlenice vojdeme opäť do lesa a pokračujeme po hrebeni, až kým sa nedostaneme na rázcestie s červenou turistickou značkou. Odtiaľto si môžeme urobiť zachádzku na Čiernu skalu. My sme sa stočili vpravo na červenú a po ceste sme zostupovali k prameňu Mon Repos. Od prameňa potom pokračujeme po zelenej, stále po ceste, stále dole kopcom a stále lesom. Po asi tretine zostupu po zelenej značke uvidíme na ľavej strane tabuľu náučného chodníka, ktorá nás upozorňuje že nad nami je jaskyňa Deravá skala. Prístup k jaskyni je po strmom chodníku s niekoľkými väčšími kameňmi. Pohyb po jaskyni je bezproblémový (viď foto). Celý okruh má 8,2 km, celkové prevýšenie je 380m. Dospelý človek prejde trasu za 2 hodiny a 30 minút. |
| Pre deti: |
| Skaly Kršlenice a Jaskyňa Deravá skala. Na menšie deti treba dať pozor na skalách, inak je to bezpečná, bezproblémová túra. Po ceste chodia cyklisti ako šialení a neobťažujú sa aspoň zatrúbiť, keď idú do zákruty. Keď sa človek rozpráva a nedáva pozor, nepočuje ich. Najmä keď sme schádzali po zelenej, popri ceste tiekol potok a listy šumeli vo vetre, bol každý rýchlo-cyklista nepríjemným prekvapením. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
