19. február 2018
Deň sme začali mládeži prístupnými pesničkami od Horkýže Slíže. Deti majú teraz takú hudobnú fázu. Ale aj niektoré tie mládeži prístupné pesničky som im zakázala nahlas spievať na verejnosti. Les nad Banskou Bystricou naše deti zjavne nepovažovali za „verejnosť“ a tak som ich musela počúvať skoro celý deň. Majú teraz takú hudobnú fázu. Musím to v zdraví prežiť.
Pondelok bol ako maľovaný, jarnoprázdninový a pritom stále zimný. Nikdy som nechápala, prečo sa jarné prázdniny volajú jarné, keď sú v zime. V tento jarnoprázdninový pondelok bol všade sneh a ľad, blato primrznuté a bielom aspoň poprášené, aby príliš nevyčnievalo. Zdalo sa mi, že priam letíme hore kopcom, ako magnetky priťahované slnečným nebom. Možno aj bola zima a možno sa aj dosť šmýkalo, no napriek tomu sme šli celkom ľahko a celkom s chuťou cez lúky a cez les, až pod južnú zjazdovku na Panskom Dieli.
Zjazdovka nás trochu spomalila, pretože zjazdovky bývajú strmé a ísť nimi smerom hore nie je len tak. Občas prešiel okolo lyžiar a občas prešli aj traja naraz a potom bolo zas ticho a nehybno a strmo. Keď už sme začínali nevládať, s Benjamínkom sme odhadli, že kopec skončí o 200 krokov a skoro sme sa trafili – bolo to 220. Dvestodvadsať krokov nie je veľa, aj keď človek nevládze.
Na vrchu fúkalo a pripekalo zároveň, že sme až nevedeli, či sa obliecť, či vyzliecť. Lyžiarov bolo len toľko, čo by sme ich všetci štyria na prstoch rúk zrátali. Kto by to bol čakal v tento ľúbezný, zimný, jarnoprázdninový deň!
Po ceste späť sme si urobili zachádzku k dvom jaskyniam pod Panským Dielom: Kaplnke a Netopierej jaskyni. Jaskyne boli vyzdobené cencúľmi a ľadovými hrčami, ako asi všetky jaskyne cez zimu. Úplne sme zabudli na to, že do Netopierej jaskyne treba mať baterku, takže sme to museli zvládnuť so svetlom z mobilu. Deti s Mirkom len vošli a čoskoro zas vyšli, všetko v najväčšej tichosti, aby nerušili zimujúce zvieratstvo. Ja som ich čakala vonku a na informačnej tabuli som sa dočítala, že táto krasovými útvarmi zdobená jaskyňa bola v dávnych časoch obývaná medveďom a neskôr aj ľuďmi a predstavuje významnú archeologickú lokalitu.
Lúky nad Sásovou sa v poludňajšom slnku roztopili, roztiekli a z rannej bieloty ostalo len veľa blata. Hrdí snehuliaci sledovali tú skazu s pohľadom upretým na obzor a mrkvou miesto nosa.
| Ako sa tam dostať: |
| Banská Bystrica leží v strede Slovenska. Potrebujeme sa dostať na sídlisko Sásová, najsevernejšie sídlisko Banskej Bystrice ležiace priamo pod Panským Dielom. Na Pieninskej ulici nájdeme veľké verejné parkovisko, kde môžeme nechať auto. |
| Prístupnosť/náročnosť/terén: |
| Trasa má dĺžku 9 kilometrov. Prevýšenie je približne 660 m. Dospelý človek prejde trasu za 3 a pol hodiny.
Modrá značka začína asi 100 metrov od parkoviska, pri autobusovej zastávke, takmer na konci Pieninskej ulice. Nie je však potrebné ísť k smerovníku. Z parkoviska vykročíme priamo hore cez lúky, po chvíli prejdeme cestu a vojdeme na ďalšiu lúku. Po ľavej ruke by sme mali mať niekoľko väčších budov a pred sebou borovicový les. Ak idete v lete, je to jednoduchšie, do lesa vedie vychodená lúčna cesta. Ak idete v snehu, treba sa držať stále k lesu a čoskoro uvidíte veľkú modrú značku na strome. Odtiaľ je značenie prvotriedne až po samý vrch. Prejdeme lesom, potom lúkami a potom znova lesom. Posledná časť trasy vedie po zjazdovke. |
| Pre deti: |
| Výhľady, jaskyne, lúky. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
