1. február 2013
Žijeme v krásnej krajine. Kto neverí, nech sa pozrie z najvyššieho kopca vo svojej duši. Žijeme v krásnej krajine. Chápem, že to nič nerieši a asi nám to ani aktívne nepomáha napravovať a upravovať svoj život. Ale tá čistá, silná a zadúšavá nádhera postrčí človeka k tomu, aby si svoj život šiel pekne napravovať a upravovať sám.
Aby nesedel príliš dlho na kameni ponorený v sebaľútosti, pretože ho odvejú vetriská.
Aby príliš dlho neváhal nad tým, ktorou cestou sa vyberie, pretože mu všetky cesty zasype sneh.
Aby sa prestal báť, pretože mraky sa raz prevalia cez kopec a rozplynú sa. ..a potom prídu ďalšie.
Aby sa nehanbil nosiť čiapku, pretože s omrznutými ušami sa ťažšie počúva
Aby neprestal veriť, že ľudia sú vlastne dobrí, pretože zvyčajne sú.
To všetko mám z olovených mračien ženúcich sa po oblohe? Zo snehu, ktorý vyzerá ako zamrznuté mlieko? A z vetra ktorý odtŕha slová od úst? Hej… Z toho všetkého. Veľmi by som priala každému byť v tento deň na Panskom dieli a vidieť a zažiť tú prírode vlastnú premenlivosť a rozmanitosť, ktorú nám dokazovala, ukazovala a ponúkala.
Nemuseli sme ísť ďaleko. Ani veľmi vysoko. Po niekoľkých krokoch sme stratili lyžiarske stredisko z dohľadu. Dvaja bežkári nás rýchlo predbehli a už ich nebolo. Odrazu sme boli sami na svete. Človek by až neveril, že len pár sto metrov od nás si tichučko vrčí lyžiarsky vlek a na parkovisko prichádzajú stále nové a nové autá. Vietor ohýbal stromy popri chodníku. Hučal v konároch, Vhadzoval nám sneh do tváre. Slnko na chvíľu ožiarilo hrebeň Veľkej Fatry. O pár sekúnd na to ho prekryli čierne oblaky. Hlboko pod nami sa biele strechy domov v Španej Doline zlievali s bielym lesom.
Vyšli sme až hore na Panský diel, do reality vrchnej stanice lyžiarskeho vleku: cigaretový dym, alkoholový dych, zbytočný krik a poletujúce plastové poháriky od becherovky. Zdržali sme sa len chvíľu. Deti sa už tešili na jazdu dole kopcom na boboch.
Škoda, že všetko trvalo len tak krátko. Aj keď sme sa neponáhľali a snažili sme sa ostať čo najdlhšie. Ešte dobre, že žijeme v krásnej krajine a za takýmto dňom nebudeme nikdy musieť ísť ďaleko.
| Ako sa tam dostať: |
| V Banskej Bystrici odbočíme na Sásovú, a potom sa držíme vľavo smerom na Šachtičky. Po ceste je niekoľko križovatiek, takže je vcelku náročné popísať cestu presne. Je dobré mať mapu/navigáciu, alebo sa opýtať. V zimnom období je potrebné mať pripravené snehové reťaze. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Zo Šachtičiek až na Panský diel vedie modrá značka. Trasa má asi 2km, stúpanie je 140m. Celý čas sa ide po lesnej/lúčnej ceste. Cesta je kamenistá, dobre schodná za takmer každého počasia. Cez zimu je trasa zratrakovaná (nekopíruje sa presne turistická značka). Kto by si chcel výlet predĺžiť, môže začať v Španej Doline, kde modrá značka začína. Pridá si tak 2 km a 255 metrov stúpania cez les. |
| Pre deti: |
| Žiadne atrakcie špeciálne určené pre deti sa na trase nenachádzajú. Nenáročná, krátka vychádzka v takmer vysokohorskom prostredí. Cez leto je na lúkach veľa kvetov, jašteríc čo sa vyhrievajú na ceste, lúčnych koníkov a chrobákov. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
