8. február 2013
Nemohla som uveriť, že toto sú naše deti! Tieto malé stvorenia, čo sa prechádzajú medzi traktormi, sejačkami a kosačkami, s pôžitkom pohládzajú kolesá, rámy a plošiny… Nadšenie pre stroje a motorové vozidlá je niečo, čo nedokážem pochopiť a je to zároveň niečo, čo drží Benjamína odkedy začal reagovať na svet. Išli sme sem hlavne kvôli nemu. Aby sa aj on potešil, keď už toľkokrát hrdinsky zvládol múzeá, ktoré ho až tak nezaujímali. Zoja sa samozrejme nechala strhnúť jeho elánom a behala okolo sejačiek spolu s ním.
„Jeej!,“ povedali deti s blaženosťou v hlase, keď vstúpili do veľkej haly plnej motorov, motoriek a lietadiel. Vzduch bol presýtený vôňou oleja a vnútri bola neľudská zima. Videla som, ako sa obaja rozplývajú šťastím a neveriacky sa otáčajú dookola. Tiché nadšenie vystriedali otázky a potom vrchol dňa: mohli si sadnúť do vrtuľníka a do jedného z lietadiel! Nasledovala obhliadka kombajnov, traktorov, sejačiek, vozov a hasičských aut. Benjamínovi jasali očká a skoro nedýchal. Po kom to chlapec má?!
Lokomobila
Lietadlám predchádzala (pre deti) nezáživnejšia časť múzea, ktorá sa naopak mne páčila viac: história poľnohospodárstva, vývoj poľnohospodárskych techník, vývoj stavieb a archeologické nálezy dokumentujúce vynaliezavosť, múdrosť a kreativitu našich dávnych predkov. Znie to nudne, že? Ale nebolo.
Vedeli ste, že hrach bol kedysi menší, než zrnko dnešnej pohanky?
Vedeli ste, že obilie sa skladovalo zotleté v zemi?
Vedeli ste, že za krajnú liečebnú metódu bolo považované aj prerážanie diery do ľudskej lebky?
Nakoniec sme sa dostali k výstave tradičných remesiel a technológií spracovania rastlinných a živočíšnych produktov. To tiež znie dosť nudne a zložito. Ale bolo to veľmi pekné. Predstavte si, že máte možnosť nahliadnuť k pekárovi, k vinárovi, ku kováčovi, k tkáčke, do výčapu, k včelárovi… Akoby niekto vymazal ľudí a nechal všetko rozrobené, tak ako to vypadlo z ruky: niekde je úhľadný poriadok a niekde trochu pracovného chaosu. Sudy, košíky, kolovrátky, krosná, kováčske náradie, džbány, sádzacie lopaty, reťaze, vyrezávané predmety, malé mlyny, sklenené fľaše… Boli by sme sa zdržali dlhšie ale detičky sa začali sťažovať na zimu a tak sme všetko len v rýchlosti prebehli a ponáhľali sme sa von – na slnko.
…a jeden úsmev, prosím!
Súčasťou Poľnohospodárskeho múzea v Nitre je Skanzen, Hospodársky dvor a Poľná železnica. V Skanzene sa nachádzajú kópie rôznych hospodárskych stavieb z celého Slovenska, ako napr. lisovňa oleja, pálenica, senníky, mlyny, ale aj škola, pekáreň či včelíny. Vnútorné zariadenie budov je pôvodné a vraj ešte stále funkčné. V hospodárskom dvore môžu návštevníci vidieť kone, ovce, kozy a iné bežné domáce zvieratá. Tieto časti Múzea sme si, bohužiaľ, nepozreli. Deťom bola veľká zima a tak sme prehliadku predčasne ukončili. Napriek tomu považujem návštevu Múzea za úspešnú.
Zojka so Samkom sa aj tak najviac tešili na stroje, motorky a lietadlá…a tie videli. Videli lokomobilu aj traktor-Zetor a sedeli v hasičskom aute. Vstupenku z múzea si opatrujú ako najväčší poklad.
| Ako sa tam dostať: |
| Ak ideme od Banskej Bystrice po diaľnici, opustíme diaľnicu na exite Nitra-východ. Dostaneme sa na Levickú ulicu. Vojdeme do mesta. Na prvej veľkej križovatke zabočíme vľavo na Chrenovskú, a potom na ďalšej križovatke opäť vľavo na Dlhú. Ideme rovno, až kým neuvidíme šípku navigujúcu nás k Múzeu. Aj keby sme šípku prehliadli, nápis Poľnohospodárske Múzeum na budove múzea vidno od cesty. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Žiadne schody, žiadne nebezpečné miesta. V zime sa v halách kde sú expozície nekúri, čiže je tam tak isto (zima) ako vonku. |
| Pre deti: |
| Ak sú deti nadšenci do všetkého, čo vrčí a má kolesá, návšteva múzea ich určite poteší. Verím, že aj expozícia o histórii poľnohospodárstva môže byť značne pútavá pre deti od 6-7 rokov. Skanzen sme neprešli, takže neviem posúdiť. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Otváracie hodiny Vstupné |
Autor: tikaka
