13. august 2014
Jeden mládežnícky kemp je za nami, dnes ráno sme sa rozlúčili. Nová skupina príde o niekoľko hodín a my máme jeden voľný deň na prípravy, čistenie, upratovanie a plánovanie ďalšieho programu. Aj keď bol tento kemp predovšetkým pracovný, stihli sme si počas neho nájsť čas na všeličo možné aj nemožné.
Pred dvomi dňami sme boli v prístave chytať ryby. Zobrali sme tri udice (udičky), nachytali sme malé živočíchy pod kameňmi (ako návnadu) a vybrali sme sa chytať večeru. Po 5 minútach sa nám odtrhol navijak na prvej udici a zároveň sa z nej stratil háčik. Ostali dve udice. Chytili sme malú rybku a potom ešte jednu, ale tú sme hodili čajkám. Potom Hanes chytil obrovskú rybu… teda nechytil, pretože práve keď sme ju už-už išli vyťahovať z vody, pozbierala všetky svoje sily, prehryzla silón a ušla aj s háčikom. Ostala jedna jediná použiteľná udica s háčikom. Zopár rýb sa zachytilo, zožralo návnadu a ušlo. No a potom sa nám háčik zasekol o skalu na dne, a museli sme ho po niekoľkých pokusoch o oslobodenie odrezať. Tým sa skončila naša slávna rybárska výprava do prístavu. Jedna ulovená rybka skončila na druhý deň v polievke, aby z nej mal každý aspoň vôňu.
Podobne neslávne skončila aj naša víkendová turistika. Vybrali sme sa na výlet. Pršalo a fúkalo. Prešli sme až na koniec fjordu a pokračovali sme smerom k horám, okolo polí, koní a vodopádov. Všetci nám túto trasu odporúčali a ospevovali ju, aká je nádherná a zaujímavá. Motivovaní a zvedaví sme kráčali po poľnej ceste. Prišli sme k rieke. Tu všade niečo tečie. Akonáhle vyjdete z dediny, musíte sa pripraviť na neustále prekračovanie a preskakovanie potokov, potôčikov a riečok. Všade sú menšie či väčšie vodopády a vodopádiky. Je tu veľa skrytých jazierok. To znamená, že v skalnej priehlbine je voda, ale je tak zarastená hustým machom a kríčkami, že to nie je vidieť. Po čase sa to naučíte vidieť a rozpoznať. A obísť.
Ale vráťme sa k tej rieke, ku ktorej sme prišli. Rieka bola široká a hlboká, prúd rýchly. Chodili sme sem a tam a hľadali sme nejaký brod. Dokonca sme sa pokúsili postaviť hrádzu z kameňov, ale po chvíli sme zistili, že nemáme proti rieke šancu. A tak sa výlet do horského údolia predčasne skončil. Ľudia ktorí nám trasu odporúčali zabudli pripomenúť, že po dlhotrvajúcich dažďoch cez rieku neprejdeme. Niektorí naši zverenci mali na to iný názor a povedali si, že oni to predsa prejdú. Prešli a popri tom stihli spadnúť do ľadovej vody. Kým sme my s deťmi odprevádzali mokrých tvrdohlavcov späť domov, zvyšok skupiny nazbieral plnú tašku hríbov. O večeru bolo postarané.
Je asi normálne, že keď je potrebné pripravovať jedlo pre vyše 20 ľudí, strávi sa tým veľa času a energie. Variť v malej kuchyni a v časovom strese (o kuchyňu sa delíme s ďalšou skupinou) nie je veľmi príjemné a tak sme sa snažili si varenie čo najviac zjednodušiť a ozvláštniť. Kulinárskym vrcholom dňa boli vždy večere. Dva krát sme si zorganizovali večeru pri západe slnka: Raz sme boli grilovať kúsok za dedinou a druhý krát sme robili pizzu v malej piecke pri našom dome. Obe akcie mali úspech. Niet sa čo čudovať. Výsledkom boli veľké kusy grilovaného mäsa a veľké kusy pizze.
Po večeri sme sa boli niekoľko krát prejsť do okolia. Boli to vždy veľmi plodné prechádzky. Okolité lúky sú doslova posiate jedlom – rastú tu čučoriedky a trpko-sladko-kyslé čierne bobuľky podobné čučoriedkam. Je ich tu toľko, že lúka je od nich takmer úplne čierna. Rastú tu koše hríbov. Úplne bez námahy natrháte 30 hríbov za pol hodinky. To som nikdy nikde pred tým nezažila. Je tu veľa byliniek, hlavne alchemilky, vresu a materinej dúšky, ale videli sme už aj rebríček. Tu sa nedá len tak prejsť prírodou a nič nenazbierať.
Keď si teraz po sebe čítam čo som napísala, vidí sa mi, že väčšina našich aktivít bola spojená s jedlom. Ale nebolo to iba o jedle. Keď sme mali čas, tak sme sa aj hrali, aj sme si kreslili, aj sme fotili, aj sme hrali a tancovali, aj sme navštívili múzeum.
Nová skupina mládežníkov je tu o chvíľu. Ideme sa na nich pripraviť.
Autor: tikaka
