Prírodovedné múzeum v Bratislave

26. jún 2014

Prírodovedné múzeum v Bratislave sa nachádza v trojposchodovej historickej budove na Vajanského nábreží. Na jednotlivých poschodiach nájdeme niekoľko stálych expozícií: Príbeh života na Zemi, Biodiverzita Slovenska, Biodiverzita Zeme a Klenoty Zeme; a niekoľko pravidelne sa meniacich výstav.

Hneď na začiatku musím povedať, že múzeum sme neprešli celé. Ak by si to niekto chcel naozaj všetko popozerať, poprečitovať, prípadne aj vyskúšať (ak má šťastie na nejakú interaktívnu výstavu), potreboval by aspoň jeden celý deň a veľa energie a výdrže k tomu. My sme síce mali celý deň, ale tá energia a výdrž sa po 2 a pol hodine vytratila a my sme odpadli ako hnilá hruška. Napriek tomu, že sme múzeum neprešli úplne celé, myslím, že to bolo jedno z najzaujímavejších múzeí za posledné roky.

Začali sme pekne logicky expozíciou Príbeh života na Zemi. Čiže veľa trilobitov, skamenelín a lebiek, jeden dinosaurus a s hysterickým nadšením prijatý mamut na konci miestnosti. Keďže naše deti momentálne „fičia“ na rozprávke Doba ľadová, mamut a lebka šabľozubej mačičky mali päťhviezdičkový úspech.

Z expozície Príbeh života na Zemi sa prechádza priamo k Biodiverzite Slovenska. Tam naša prehliadka vyzerala asi takto:

Beny: Ahááá! Pozritééé! Poďte si toto pozrieť!
Zoja: Ukáž? Kde? Čo to je? Prečítaj mi to, Beny.. Beny? Kde si?
Beny už prebehol o pár metrov ďalej.
B: Poďte sem! Poďte! Pozrite čo som našiel!
Z: Pozrite srnky! Mirko, poď sa pozrieť!
Beny letí okolo, letmo mrkne na srnky a o chvíľu už kričí spoza vitríny
B: A toto je čóó? Sovýý! Zojka poď sem! Aké smiešne!
Kým sa dostavíme k sovám, Benjamín je už preč. Obzeráme vtáctvo, keď tu náš jediný syn pribieha s vypleštenými očami a hučí na pol múzea:
B: Medveeeď! Obrovský medveď je tam! Rýchlo za mnou!
Medveď prinesie kinetický pokoj na asi pol minúty a potom sa všetko spúšťa odznova.
B: Chrobáky!
Z: Kde? Kde sú?
Keď Zojka dobehne k chrobákom, jej brat už tam samozrejme nie je.
Z: Veronka, nájdi mi bystrušku. A toto je roháč?
Benjamín doletí od zubra.
B: Kde je roháč?! (nepočká na odpoveď) Pozrite! Tu je sršeň!! Obrovskýý!!!

A v takomto nádhernom, neorganizovanom, nadšenom chaose sme si pozreli, čo všetko nám behá, pláva, plazí sa a ryje po slovenských zemiach. Pribrzďovanie a upokojovanie nášho potomstva malo minimálny účinok a takmer zanedbateľné časové trvanie. Úspech je, že sme im nerozbili žiadnu sklenenú vitrínu, nezvalili sme žiadne zvieratko, ani nestrhli žiadnu policu.

Expozícia Biodiverzita Slovenska plynulo prechádza ku Klenotom Zeme. To je v podstate výstava minerálov. Najviac to, podľa očakávania, bavilo našu malú geologičku Zojku. Od kamienkov sme vybehli o poschodie vyššie, kde je výstava Biodiverzita Zeme. Tu sme našli opäť veľa zvieratiek zo všetkých kútov sveta, pekne naaranžované v ich „prirodzenom prostredí“. Morálka začala klesať. Nezachránila to ani zbierka veľkých pavúkov. A to sme ešte neplánovali skončiť.

Náladu nám zdvihla interaktívna “astronomická výstava“, kde sme si mohli vyskúšať, ako fungujú niektoré fyzikálne zákony, koľko by sme vážili na Mesiaci, na Marse alebo na Slnku. Získali sme predstavu, čo to znamená 1 z 1 000 000 (hľadali sme 1 červenú guľôčku medzi  1 000 000 bielych). Poskladali sme si hviezdne puzzle, poprezerali nákresy a obrázky.

Potom sme už naozaj nevládali ani len stáť. Zbehli sme na prízemie, vyzdvihli sme si tašky zo skrinky a vyšli sme na vzduch, na denné svetlo. Po pravde, ani si nepamätám, ako sme sa odtiaľ dostali do Botanickej záhrady. Tam sme mali čas sa trochu zregenerovať – v tieni, medzi kvetmi a bzučaním včiel.

Autor: tikaka