22. júl 2013
Prechod hore Prosieckou a dole Kvačianskou dolinou patrí medzi takmer povinné výlety na Liptove. Väčšina ľudí si sem zájde, keď už nie do obidvoch, tak aspoň do jednej z dolín.
Kvačianska a Prosiecka dolina sú ako dve sestry – ležia blízko pri sebe a každá z nich je úplne iná. Na severe ich spája potok Borovianka, ktorý vymyl kaňonovitú dolinu. Oddeľuje ich masív Prosečného. Obe doliny sú veľmi navštevované, najmä počas letnej sezóny. Ak si teda chcete vychutnať samotu, ticho a mať dolinu len pre seba, treba si poriadne privstať. Naozaj to stojí za to.
Keby som si mala vybrať, tak Prosiecka dolina sa mi páči oveľa viac. Je zaujímavejšia, rozmanitejšia, dobrodružnejšia. Sú tu skaly, lávky, voda na dosah, vodopád, rebríky, laná a nakoniec nádherné lúky. Deti boli samozrejme nadšené, ako vždy, keď sa môžu hrať na kamzíkov a horolezcov.
Kúsok za polovicou Prosieckej doliny sa dá odbočiť k vodopádu. Je to asi 10 minútová zachádzka, ktorú sme ale vynechali. Po dlhotrvajúcich suchách bola veľká šanca, že vodopád nebude nažive a nechceli sme tam deti zbytočne ťahať. Deťom to nijako neprekážalo – tešili sa už na rebríky a oceľové laná povyše odbočky.
Prosiecka dolina ústi na šíre lúky posiate kvetmi, kravičkami a ovcami. Človek je takmer rád, že sa konečne vyhreje, pretože do doliny slnko veľmi nezasvieti. Po bučiacich, bečiacich a cingotajúcich lúkach sme prešli do Veľkého Borového a ďalej do krátkeho kaňonu, ktorý vytvoril potôčik Borovianka. Popri Borovianke sme došli až k mlynu v Oblazoch.
Tu sa začína iný svet. Do Oblazov sa dá dostať aj terénnym kočíkom a tak tu bolo asi päť batoliat na meter štvorcový. No dobre, možno menej…možno nie päť, ale štyri určite. Väčšina rodičov priniesla svoje potomstvo v nosičoch a niektorí sem naozaj prišli s kočíkmi. Boli tu celé rodiny, starí rodičia s vnúčatami, rodičia s deťmi rôzneho veku, rozmerov a rôznej úrovne schopnosti samostatne chodiť.
Od Oblazov sme schádzali dole Kvačianskou dolinou. Boli sme unavení, a preto veľmi radi, že to bolo prevažne už len dole kopcom. Stretávali sme zástupy ľudí, ktorí sa vydali na poobedňajšiu prechádzku z Kvačian. Predbiehali nás zástupy ľudí, ktorí sa vracali do Kvačian. Všade bolo veľa vravy, pokrikovania a detského plaču. V tej chvíli by som prijala zázračný prútik, ktorý by nás preniesol na koniec našej cesty. Zázračný prútik sa neobjavil a tak sme sa pomedzi ľudí ponáhľali dole po svojich.
Viac o Kvačianskej doline si môžete prečítať TU.
| Ako sa tam dostať: |
| Prosiecka a Kvačianska dolina sa nachádzajú severne od Liptovskej Mary. Ak ideme od Liptovského Mikuláša: Prejdeme okolo Lipt. Trnovca, Tatralandie a Villy Betuly. Hneď za Villou Betulou budeme odbočovať doprava na Prosiek. Prejdeme Prosiek a zastavíme sa na neveľkom parkovisku na konci dediny. Parkovisko je platené. Ak tam prídete skoro ráno, ako my, nebude tam o tom ani zmienky. Nemajú tam žiadnu tabuľu, ktorá by o tom informovala. Až keď sa vrátite z výletu, budú od vás pýtať parkovné. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Z Prosieka vychádzame po modrej turistickej značke. Prvých pár sto metrov pôjdeme po širokej poľnej ceste. Potom sa pred nami odrazu zodvihnú skalné steny – Vráta a my vojdeme medzi ne. Prejdeme po niekoľkých drevených lávkach a vojdeme do doliny. Prvá časť, až po odbočku k vodopádu je v celku nenáročná aj pre menšie (2-3 ročné) deti. Väčšinu jari a leta vyschnuté kamenisté koryto potoka sa strieda s lesným chodníkom. Keď budeme mať asi ¾ doliny za sebou, dostaneme sa na malé kamenisté priestranstvo, odkiaľ bude viesť cestička vľavo – k vodopádu. Ak chceme, môžeme si urobiť odbočku. Za odbočkou k vodopádu začína o čosi náročnejšia a podľa nás najkrajšia časť doliny. Občas treba použiť aj ruky a vytiahnuť sa hore na skaly. Je dobré, ak vie dieťa používať laná na skalách. Okrem lán nás čakajú dva dlhé a jeden krátky rebrík. Stúpanie je tu veľmi prudké, ale to si pri tej radosti z rebríkov sotvaktoré dieťa všimne. Krátko potom sa dolina otvorí a my vyjdeme na lúky. Nech je nám povzbudením fakt, že stúpať už budeme len minimálne a zvyšok cesty pôjdeme len dole kopcom alebo po rovine. Po lúkach sa ide po poľnej ceste, stále rovno za nosom. Pri kríži sa poľná cesta zmení na asfaltku a zavedie nás strmo dole do Veľkého Borového. Prejdeme obec a prudko zabočíme vpravo. Stále sa držíme modrej, nemôžeme sa stratiť. Pohodlným, tienistým chodníčkom prejdeme cez dolinu Borovianky a dostaneme sa do Oblazov. Tu máme opäť možnosť odbočiť z trasy a ísť si pozrieť Ráztocký vodopád. Od Oblazov si najprv musíme vystúpať strmo hore k červenej značke a potom už len schádzame dole Kvačianskou dolinou až do Kvačian. Ideme stále v lese, po širokej lesnej ceste, stále po červenej. Celá trasa z Prosieka do Kvačian má 13 km. Celkové stúpanie je asi 520m, celkové klesanie 480 m. Dospelý človek prejde trasu za 3h 45 min. POZOR! Výlet nekončí v tom istom mieste, kde začína. Začínali sme v Prosieku, končíme v Kvačanoch. Ak sa potrebujeme vrátiť k autu v Prosieku, môžeme tam prejsť po žltej značke (5km), alebo tam skúsiť dostopovať. Verím, že v sezóne to nebude problém – aut je tam viac než dosť. |
| Pre deti: |
| Prosiecka dolina je veľmi atraktívna. Sú tu lávky, rebríky, laná, mostík aj vodopád. Sú tu skaly, po ktorých deti rady lezú, krásna, tichá príroda a povyše rebríkov aj niekoľko farebných jazierok. Kaňon Borovianky s Ráztockým vodopádom na konci. Mlyny v Oblazoch – voľne prístupné múzeum, kde si môžete pozrieť, ako funguje vodný mlyn. Naše decká to obehli asi 3x, aby si to poriadne poobzerali a pospájali v hlave. V Kvačianskej doline je niekoľko vyhliadok, skala Jánošíkova hlava a povyše Oblazov aj upravený prameň. Na niekoľkých miestach hrozí pád z výšky. Hlavne v Kvačianskej doline sú vyhliadkové miesta nezabezpečené. Tak isto v Prosieckej treba dávať pozor na rebríkoch a na skalách. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Parkovné v Prosieku: 2E |
Autor: tikaka
