Prvouka: Dinosaury

14. apríl 2016

Končili sme tematický celok Živočíchy. Bol najvyšší čas začať rozmýšľať nad tým, čo budeme robiť ďalej. Na prechádzke popri potoku som požiadala deti o nejaké návrhy, pretože mi naozaj nenapadalo nič konkrétne, čomu by sa možno chceli systematicky venovať.

Zojka vyjadrila túžbu dozvedieť sa niečo o vírusoch, baktériách, meňavkách a o tom, z čoho sa skladajú listy, korene a kôra, a ako presne funguje dýchanie u rastlín. Keďže na to by sme potrebovali slušný mikroskop a pomôcky, ktoré momentálne nemáme, sľúbila som jej, že tomu sa povenujeme až zlepšíme materiálno-technické vybavenie našej domácnosti.

Benjamíno vyslovil slová, ktorých som sa tajne bála odkedy som vedela, že budeme mať chlapca: “Ja by som sa chcel dozvedieť niečo o dinosauroch. Akí boli veľkí, ktorý bol najrýchlejší, čo žrali a aké veľké mali zuby.” A je to tu! Moje dieťa chce vedieť niečo o dinosauroch a ja o nich viem akurát tak to, že asi boli a už nie sú. Viac mi nikdy nebolo treba, pretože ma to absolútne nezaujímalo. Zojka tiež nebola nadšená. Dinosaury ju lákali asi tak, ako mňa.

Urobili sme však dohodu: Teraz sa pozrieme na dinosaury a potom sa budeme venovať rastlinám, kvietkom, klíčeniu a opeľovaniu. Zojka bola spokojná (citujem: Tak dobre. Nejako to vydržím…teda.) a Benjamín tiež.

Mala som len pár dní na to, aby som aspoň v základoch poňala vedomosti na bežnej populárno-náučnej úrovni, ktoré by sa mi mohli zísť. Kúpila som nejakú knihu (jednu sme už mali doma). Potom som hľadala a čítala na internete a v knihách dovtedy, kým sa väčšina informácii nezačala opakovať. Mená ako Stegosaurus a Oviraptor sa mi začali spájať s konkrétnymi podobami vymretých zvieratiek. Mohli sme začať.

Úplne na začiatku som dala deťom za úlohu nakresliť, ako si myslia, že vyzeral svet v čase, keď žili dinosaury. Zojka povedala, že nevie a kresliť nebude, pretože nevie. Beny to pochopil trochu inak a na jeden výkres zakreslil celý príbeh Zeme od padajúcich meteoritov a povrch pokrytý roztavenou horninou, cez stromatolity a trilobity, sopky, vrásnenie v ktorom vznikli Himaláje a doby ľadové, až po živočíchy vyliezajúce z vody a dinosaury. Nakoniec si neodpustil malý stromček s australopitekom. 90 minútové video o vzniku Zeme v ňom zjavne zanechalo hlboké stopy.

Pokračovali sme skladaním puzzle skladačky s dinosaurami. Keď sme poskladali, deti dostali za úlohu nájsť mená dinosaurov v encyklopédii. Rýchlo pochopili princíp vyhľadávania a šlo im to celkom rýchlo. Čo sme nenašli v knihách, našli sme na internete. Za necelé dve hodiny boli jaštery pomenované a slávnostne odfotené.

Počas nasledujúcich týždňov sme skladali origami dinosaurov a zisťovali sme kde všade sa našli ich pozostatky. Potom sme skladačky spolu s obrázkami lepili na mapu sveta, podľa toho, kde sa nachádzajú najvýznamnejšie náleziská.

Vytvárali sme graf výšky dinosaurov. To bola asi najväčšia zábava. Deti objavili čaro grafov a usilovne hľadali a zakresľovali informácie do farebného stĺpcového grafu, kde mohli pekne vidieť a porovnať svoju výšku s výškou rôznych jašterov.

Úspech malo aj vymaľovávanie najznámejších dinosaurov a ich príbuzných – vtákojašterov. Tu sme sa pri diskusii o tom, či Brachiosaurus môže byť tyrkysový prirodzene dostali k skutočnosti, že nikto presne nevie, ako ten-ktorý jašter vyzeral, akú mal farbu, či mal fľaky a koľko mal vlastne peria. Naučili sme sa, že nemôžeme vždy na 100 percent veriť všetkému, čo je v knihe, alebo na internete, pretože ľudia, ktorí tam tú informáciu zadali sami veľakrát nevedia, ako to presne bolo. Povedali sme si, že je potrebné rozlišovať fakty a dohady.

Nakoniec sme zisťovali ktorý dino bol najrýchlejší, najhlúpejší, najstrašnejší, najvyšší, najťažší, najmenší a tak ďalej.

Všetko sme to polepili na veľký plagát a zavesili sme ho oproti kúpeľňovým dverám (pretože inde už nemáme miesto). Keď si deti čistia zuby, pozerajú si obrázky, grafy a čítajú si o tom, ktorý dinosaurus bol najmúdrejší.

Touto cestou ďakujem svojmu synovi za to, že ma donútil naučiť sa niečo o oblasti, o ktorej som pred pol rokom nič nevedela a ani nechcela vedieť. Dino-fanúšik zo mňa síce nikdy nebude, ale aspoň už nebudem úplne mimo, keď niekto povie Archeopterix.

Autor: tikaka