27.december 2016
Pozerávali ste seriál Bol raz jeden život? Ako dieťa som ho videla asi tri krát a polovici vecí som nerozumela, ale to mi vôbec nevadilo. Štvrtý krát som ho pozerala so Zojkou a Benjamínkom. Bolo to vcelku únavné, pretože som musela po takmer každej vete video zastaviť a vysvetliť im, čo sa vlastne povedalo, čo sa deje, kto sú tie príšerky na obrazovke a prečo robia to čo robia. Vďaka tomuto postupu nám pozretie jedného dielu trvalo zvyčajne vyše hodiny. Príšerky sa začali opakovať, otázok ubúdalo a dnes už deti pozerajú samé. Niektoré obľúbené diely videli už viac než desať krát!
Spomínaný seriál som spolu s YouTube videami a niekoľkými knihami použila pri našom študovaní jednotlivých systémov a sústav ľudského tela. Išli sme na to klasicky – cez papierovú skladačku za ruky pospájaných panáčikov. Každý mal svojho. Deti im dali aj mená: Zojka mala Romanku, Benjamínko mal Aurela. Prešli sme si kostru, svaly, srdcovo-cievny systém, tráviacu sústavu a kožu.
Po prvý krát som ich donútila trochu systematickejšie pracovať s literatúrou a informáciami. Napodiv ich to bavilo, dokonca chceli týmto spôsobom prejsť aj iné živočíchy, predovšetkým mravca :-D.
Začínali sme vždy rovnako: Posadila som detičky ku kôpke kníh a dostali za úlohu nájsť čo najviac informácii o tom, čo sme práve preberali.
Najprv museli v registri alebo v obsahu zistiť, na ktorej strane dané informácie nájdu. Tu mohli pekne využiť nedávno nadobudnutú zručnosť vyhľadávania podľa abecedy.
Potom si museli preštudovať texty a popri čítaní sa o nich rozprávať, čiže deliť sa o to, čo zistili, konfrontovať a porovnávať informácie v jednotlivých publikáciách. Tento krok bol veľmi ťažký a zo začiatku som im musela pomáhať.
Keď mali pocit, že už všetko prečítali, zavolali ma a porozprávali mi, čo sa dozvedeli.
Spoločne sme si doplnili a pospájali informácie z kníh s tým, čo už vedeli a presunuli sme sa k stolu. Tu mali na zadnú stranu príslušného panáčika zapísať čo si zapamätali, čo považovali za najdôležitejšie alebo najzaujímavejšie.
V záverečnej fáze práce, ktorá zvyčajne nasledovala až ďalší deň, sme na prednú stranu príslušného panáčika kreslili, lepili alebo maľovali sústavu alebo systém ľudského tela o ktorom sme sa predošlý deň bavili.
Videá z internetu a vybrané časti seriálu Bol raz jeden život som zaradila väčšinou na koniec, ale niekedy aj na začiatok aj na koniec. Takto si mohli uvedomiť, že zrazu rozumejú pojmom ako leukocyty alebo fibrín, ktoré sa v kreslenom seriáli pre deti používajú akoby šlo o bežné výrazy.
Celý proces nebol tak nádherne štruktúrovaný, ako som ho opísala. Resp. následnosť jednotlivých krokov by tam asi nikto okrem mňa nevidel. Deti si v knihách voľne listovali, čítali si kadečo možné, občas sa vrátili k tomu čo sme prešli už predtým, zaujímali sa o obrázky v rôznych knihách a porovnávali s tým, čo už vedeli. Pri maľovaní a lepení sa tiež často vracali k obrázkom v knihách, alebo si vyžiadali znova vidieť video k téme. Okrem toho sme pravidelne odbiehali k témam ako správna výživa a životospráva, vitamíny, energia, pitný režim, choroby, zvieratá, ale aj systém čistenia odpadových vôd (ako reakcia na otázku: Čo sa stane s našimi hovienkami, keď nie sú dobré na hnojenie záhrady?)
Niekoľko videí, ktoré sa nám páčili:
O ľudskom tele, o sone a röntgene
Kostra a funkcie jednotlivých kostí
Autor: tikaka
