12. február 2016

Téme zvierat som sa dlhšiu dobu bránila. Prečo? Pretože je tak obsiahla a rozsiahla, hlboká a široká, že som nevedela, z ktorého konca začať a ktorým smerom sa potom vydať. Mám tam zahrnúť aj jednobunkové organizmy (a vyhovieť tak Zojke)? Budeme sa rozprávať aj o historických zvieratách a dinosauroch (ako by chcel Benjamínko)? Zoberieme to celoplošne, schematicky a povrchne, alebo sa skôr zameriame na konkrétne zaujímavosti zo života konkrétnych zvierat? Budeme sa venovať hlavne zvieratám ktoré žijú u nás, alebo tam prihodíme aj pštrosa, tučniaka, vráskavca a tarantulu? Jasné, že sa nebudeme rozprávať len o tom, že mačka má štyri nohy a koza žerie trávu. Ale zas ani nebudeme rozpitvávať rozdiely medzi dýchacou sústavou vtákov a cicavcov. Chcelo to niečo medzi.

Zoo karty

Krátko predtým, ako sme začali som objavila v jednom internetovom kníhkupectve sady kariet s fotografiami rôznych zvierat – cicavcov, vtákov, hmyzu a rýb. Rýchla a spoľahlivá Slovenská Pošta ich v priebehu niekoľkých dní premiestnila zo skladu kníhkupectva k nám domov a tak sme sa mohli pustiť do zoologických hrátok. Keď som karty objednávala, netušila som ešte čo všetko sa dá s takými obyčajnými kartami vymyslieť. Teraz na ne nedám dopustiť, a som si istá, že ich budem ešte dlho využívať.

Najprv sme obrázkové kartičky rozdeľovali do skupín. Deti dostávali úlohy ako napríklad:

Rozdeľte živočíchy podľa toho, či patria k vtákom, cicavcom, rybám, hmyzu, plazom alebo obojživelníkom. (Tu sa párkrát dali nachytať a delfín s vráskavcom skončili medzi rybami, pavúk medzi hmyzom, netopier medzi vtákmi a tučniak medzi cicavcami.)

Rozdeľte zvieratá na tie, ktoré v zime spia alebo odlietajú do teplých krajín a tie, čo tu ostávajú.

Rozdeľte zvieratá podľa toho, či sú mäsožravé, bylinožravé alebo všežravé.

Rozdeľte zvieratá podľa toho, či žijú u nás alebo nie. (Do užšieho výberu u nás žijúcich zvierat sa dostal tučniak aj emu pretože tých sme predsa videli v zoo!)

Obľúbená bola hádanková hra. Všetky karty sme rozložili na jedno miesto na zem a potom sme hľadali zvieratká podľa inštrukcii. Nájdi niekoho, kto…

…žije vo vode, ale nemá plutvy.

…žije vo vode, ale nie je ryba.

…je vták, ale nevie lietať.

…je dravec, ale nemá štyri nohy.

…lieta, ale neliahne sa z vajca.

…má rohy.

…má šupiny, ale nie je to ryba.

…je vták, ale nestavia si hniezdo.

…žije pri vode.

Potom sme skúšali usporadúvať obrázky podľa toho, aká je reálna veľkosť zvierat, alebo sme sa snažili vytvoriť čo najdlhší potravinový reťazec. Tu sme si potom pekne vysvetlili, prečo sú dôležité aj napríklad také muchy, komáre, pavúky, modlivky či hady, ktoré sa môžu na prvý pohľad zdať skôr zbytočné a otravné.

Zvieratko na paličke

„Zvieratko na paličke“ znie trochu ako čínska delikatesa zo stánku rýchleho občerstvenia, ale v skutočnosti ide o kombináciu špajdlí a postrihaného minuloročného stolového kalendára s názvom Lovu zdar! Deti si z kalendára vystrihli rôzne zvieratká, ktoré sme si pomocou lepiacej pásky prilepili na špajdle. Vznikli nám tak jednoduché papierové bábky pre lesné divadielko. Divadielka boli viac či menej realistické: niekedy sme sa lovili, niekedy sme sa ukrývali pred ľuďmi, niekedy sme sa chystali na zimu, strácali sme sa v lese alebo sme pri prekonávaní rôznych prekážok zisťovali, čo ktoré zviera dokáže. Myslím, že deti sa celkom dobre zabavili. Zvieratká na paličke momentálne ležia v polici pod kopou ďalších papierov, výkresov a vystrihovačiek, ale ich čas ešte nepochybne neskončil.

Kto ma zožerie?

Najstrhujúcejšia časť zvieracieho života bol pre obe naše deti fakt, že zvieratká sa navzájom lovia a požierajú. Pozreli sme si nekončiace množstvá krátkych videí, v ktorých rys lovil zajaca, orol lovil zajaca, pavúk lovil osu, líška lovila hraboša, vlk lovil jeleňa, had lovil myš, žaba lovila kobylku, jašterica lovila muchu, modlivka lovila pestricu, bystruška lovila akéhosi chrobáka a tak ďalej. Na niektoré som sa nemohla pozerať (hlavne na tie s modlivkou – brrr), ale deti sedeli ako zhypnotizované a ani nemrkli.

Následne sme si kreslili potravinové reťazce. Bolo to veľmi zaujímavé. Keď sme mali na papieri pekne pokreslené šípky, ktoré ukazovali jednotlivé závislosti, deti skonštatovali, že niektoré zvieratká to musia mať poriadne ťažké, keď ich toľko iných zvierat chce zjesť. Tak isto sme zistili, že sú v prírode živočíchy, ktoré neslúžia ako prirodzená potrava pre iné živočíchy (= sú na vrchole potravinového reťazca). Vyvstala otázka, prečo teda nemáme v lesoch tisíce rysov a vlkov a v moriach milióny veľrýb. Deti rýchlo prišli na to, že za to môžeme my – ľudia.

Ťuki, ťuki, ťukalo…

Kto sa liahne z vajíčka? Predsa vtáky! A kto ešte? Hmmmmm… ???

Tu sme si s deťmi krásne ukázali, že niekedy síce máme určité vedomosti, ale nevieme ich v správnej chvíli vytiahnuť a použiť. Keď som sa ich spýtala, ako prichádzajú na svet žaby, ryby alebo motýle, hneď začali spomínať vajíčka a larvy. No ani vtedy im to ešte nedošlo. Musela som sa ich spýtať znova: Takže kto ešte sa liahne z vajec? Chvíľu hútali a potom prišlo: ahááááá!!!! A bolo.

Teším sa na jar, keď budeme môcť pozorovať húsenice a kukly, žabie vajíčka a neskôr žubrienky vo voľnej prírode. Zatiaľ nám musí stačiť široký výber pekných videí:

Žaba – životný cyklus žaby

Motýľ – kreslený – životný cyklus motýľa (video je v angličtine)

Motýľ – ozajstný 🙂  – životný cyklus motýľa (video je v angličtine)

Sliepka znáša vajce

Vývin kuriatka vo vajci

Téma zvierat ponúka veľa možností výtvarne a dramaticky sa vyšantiť. O zvieratách sú tisíce kníh, encyklopédií a dokumentov. Na internete je nepreberné množstvo nápadov, ako sa dá látka kreatívne uchopiť. Môžeme to spojiť s trochu štruktúrovanejšou návštevou zoo alebo vhodného múzea. Môžeme sa učiť pesničky o zvieratkách, alebo dramatizovať zvieratkovské rozprávky. Môžeme kresliť, maľovať, tancovať, strihať, skladať a čítať. Podľa toho, čo deti baví. Pri tom sa dá ľahko dozvedieť všetko, čo sa deti dozvedieť chcú.

Autor: tikaka