22. apríl 2018
Dnes som ani poriadne nevedela, že máme deti. Nepamätám si veru tak nekonfliktný, pokojný, s prehľadom zvládnutý deň bez mrnčania, šomrania, spadnutia do ľubovoľného vodného telesa, papuľovania, drankania ďalšieho jedla, vzdychania, skákania z neprimerane vysokých skál, rýpania sa v srnčích bobkoch, pitvania náhodného mŕtveho živočícha, spúšťania malých kamenných lavín alebo liapania sa na popadané stromy oblepené živicou. Nechcem tým povedať, že naše deti sú štvorhlavé príšery a že všetky tieto veci sa pravidelne koncentrujú do jedného dňa, ale vždy je niečo v kombinácii s niečím… A dnes nebolo nič. Len pohoda veľkofatranská, z Revúc na Rakytov a späť.
Výlet na Rakytov bol pekný, už od začiatku príjemný, plný kvetov, výhľadov a pohľadov. Vrch je sympatický z diaľky aj z blízka. Patrí k našim najobľúbenejším kopcom v našom najobľúbenejšom pohorí, v ktorom sa dosť ťažko vyberá najkrajšie miesto, pretože je celé krásne – od jedného konca až po druhý koniec.
Auto ostalo v Strednej Revúcej. Autobusom sme sa odviezli o kus späť dole dolinou – na Teplé. Autobus šiel ráno len jeden jediný, takže sme si museli privstať, aby sme o 7:06 už stáli na zastávke. Prvé kroky zúfalo studenou dolinou Teplého potoka sme začali ľutovať, že sme sa obliekli tak naľahko. No po necelom kilometri sme si uvedomili, že vzduch sa otepľuje doslova z minúty na minútu a nezdá sa nám to len preto, že takmer bežíme. Spomalili sme. Vyzliekli sme bundy. Napili sme sa. Letný deň uprostred jari sa začal.
Od útulne Limba nás sprevádzali koberce krokusov a hustá vôňa lykovcov, občas nejaký sneh, občas nejaký motýľ, superrýchle jašteričie bábätká, sotva zobudená tráva a (vďaka všetkým fatranským bohom) aj osviežujúci vietor. V lesíkoch a na stráňach okolo chodníka sa mocne zelenel medvedí cesnak. Kosodrevina obaľujúca kopec zo všetkých strán pichala do rúk, skrývala posledný ľad a sneh na sivobielych skalách. Slnko mocnelo, hrialo a pálilo. Obzor sa ukryl do poludňajšieho oparu.
Ľudí bolo na hrebeni podivuhodne málo. Len niekoľko obdivovateľov výhľadu a pár milovníkov medvedieho cesnaku, ktorých od plnenia tašiek neodradil ani fakt, že sú v národnom parku. Pred Čiernym kameňom sme sa stočili späť do Revúc. Strmý svah nás rýchlo zhodil z výšav do doliny, do dediny, k veľkým svetlohnedým kravám a býkom, ku koncu nášho výletu.
| Ako sa tam dostať: |
| Revúce ležia na strednom Slovensku, na úpätí Veľkej Fatry. V liptovskej Osade (obec medzi Donovalmi a Ružomberkom) odbočíme na Liptovské Revúce. Revúce sú tri – Nižná, Stredná a Vyšná. My sa odvezieme do tej Strednej. Parkovať sa dá na niekoľkých miestach v obci. Odtiaľto sa môžeme autobusom odviesť späť na Teplé, kde začneme výlet. |
| Prístupnosť/náročnosť/terén: |
| POZOR: výlet začína a končí v inom bode – netvorí uzavretý okruh. Je potrebné využiť autobusovú dopravu.
Trasa má dĺžku 15,5 km, prevýšenie je 1080 m. Dospelému človeku trvá prejdenie trasy 5 hodín 45 minút. Od zastávky Teplé (Teplô) začíname po žltej značke. Prvých pár kilometrov kráčame po asfaltke, hore dolinou Teplého potoka. Časom opustíme cestu a pokračujeme v stúpaní lesom a rúbaniskami až nakoniec prídeme k útulni Limba. Kúsok nad útulňou sa priestor otvára, vychádzame z lesa a kráčame po trávnatých úbočiach až na hrebeň, pod Rakytov. Pod Rakytovom sa napojíme na červenú hrebeňovú značku, vnoríme sa do kosodreviny a vyjdeme z nej až tesne pod vrcholom. Z Rakytova schádzame po holiach. Pred Čiernym kameňom sa stočíme vľavo na zelenú značku a schádzame cez lesíky a pasienky až do Strednej Revúcej. |
| Pre deti: |
| Výlet je možné rozdeliť si na 2 dni, s prespávaním v útulni Limba. Zvládnuteľný je však aj na jeden záťah: napriek veľkému prevýšeniu sa ide dobre, terén je ľahko schodný, túra je orientačne nenáročná, krajina sa neustále mení. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
