14. august 2017
Okružný výlet cez Roháčske plesá si ľudia často volia ako oddychovú, alebo rozbiehaciu túru počas viacdňového pobytu v Západných Tatrách. Na trase nezriedka stretneme aj deti a ľudí v absolútne nevhodnej obuvi, čo je neklamné znamenie toho, že výstup na Roháčske plesá je prístupný takmer každému. Je krátky, atraktívny a relatívne bezpečný, a to aj napriek tomu, že sa človek pohybuje vo vysokých horách, miestami nad úrovňou kosodreviny.
Zojka so Samkom boli unesení už na parkovisku vo Zverovke – také vysoké kopce tak blízko seba, ba priamo nad sebou, ešte nevideli. Takmer behom sme sa dostali k Adamculi, a odbočili sme na modrú značku smerom k Roháčskemu vodopádu.
Hneď ako sme opustili asfaltku čo vedie k Ťatliakovej chate, chodník sa vyľudnil a stíchol. Čím viac sme sa približovali k hrebeňu, tým rýchlejšie deti bežali cez kamene. Hlavne Samko. Miestami som za ním nevládala. Pri Roháčskom vodopáde sa zastavili, upokojili, vydýchali, nadýchali a bežali ďalej. K vodopádu vedie kratulinká, asi 200 metrová, odbočka a určite sa oplatí urobiť si zachádzku. Vodopád je veľký, nádherný, strieborno-modrý a dá sa prísť až celkom k nemu, ak by mal niekto záujem nechať sa opršať vodopádovým dažďom celkom domokra.
Od vodopádu sme stúpali cez les, ktorý sa čoskoro roztrúsil a zmenil na kosodrevinu a aj tá začala ustupovať kamenným moriam a morénam. Deti kráčali so zaklonenými hlavami a snívali o tom, že raz pôjdeme aj tam hore vyššie na Baníkov a na Plačlivô a mohlo by to vraj kľudne byť aj hneď, však oni vládzu…tak prečo nie?! Viac než hodinový skoro-poklus do strmého svahu si však vyžiadal daň, deti trochu zhasli a posledné stúpanie k Roháčskym plesám už šli bežnou rýchlosťou. A uznali, že ďalších 600 výškových metrov by určite nezvládli. Ubezpečili sme ich, že Plačlivô tam na nich určite počká.
Počas väčšiny výletu sme sa predbiehali a dobiehali len s jednou trojčlennou rodinou, inak sme nestretli nikoho. K Roháčskym plesám sme prišli uprostred rána. Slnko zošikma prerážalo pomedzi skaly. Na brehoch plies sa hojdali kačky. Zvyknuté na turistov, smelo prišli až k nám a pýtali svoj prídel pečiva a keksíkov. Nedostali nič a odplávali obhrýzať vodné rastliny. Na hladine sa odrážali štíty také vysoké, že nenechali miesto pre oblohu. Vial studený vietor. Vrchy sa ukryli do mraku.
Za Roháčskymi plesami, pri rázcestí v Smutnej doline sa odrazu objavili desiatky ľudí prúdiacich od Ťatliakovej chaty. Desiatky ľudí sa pri chate premenili na stovky ľudí. Vyzeralo to, akoby ich niekto v nepravidelných intervaloch privážal autobusom a vypúšťal všetkých naraz. Pomedzi to vypĺňali cestu menšie 5 až 10 členné skupinky, cyklisti a kočíky. Bolo pred poludním. Asfaltová cesta z Ťatliakovej chaty nepríjemne padá do doliny. Všetkých nás z nej boleli nohy a veruže sme boli radi, keď sme ju mali za sebou. Už aj teplo začalo byť: slnko bolo vysoko a chlad veľkej nadmorskej výšky ostal ležať hore v skalách. Obrovské parkovisko, na ktorom bolo ráno okrem nás možno 10 áut, bolo teraz úplne plné.
Deti sa rozlúčili s Tatrami a sľúbili, že sa čoskoro vrátia.
| Ako sa tam dostať: |
| V Zuberci odbočíme na Brestovú / Zverovku. Prejdeme Brestovú a pokračujeme po ceste, súbežne s červenou turistickou značkou, až kým nedôjdeme k pamätníku SNP. Pri pamätníku sa odpája cesta vpravo. Odbočíme na ňu a o 2-3 minúty (autom) prídeme na veľké platené parkovisko Pod Spálenou, pri dolnej stanici lanovky. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Čiastočne okružná trasa má 13 km. Celkové prevýšenie je približne 710 m. Dospelý človek prejde trasu za 4 hodiny 30 minút. Po zelenej značke prejdeme z parkoviska k rázcestiu Šindľovec – na asfaltovú cestu (červená značka), ktorá vedie Roháčskou dolinou na Ťatliakovu chatu. Po ceste pozvoľna stúpame, blížime sa k hrebeňu. Pri Adamculi opustíme cestu a opäť zmeníme farbu značky, tentoraz na modrú, vedúcu okolo Roháčskeho vodopádu, k Roháčskym plesám. Stúpame strmo cez les (môžeme si urobiť krátku zachádzku k vodopádu) až k lavičkám Pod Predným zeleným. Tu už sme nad úrovňou lesa a čaká nás záverečné, ani nie hodinové stúpanie vysokohorským terénom k plesám. Od plies klesáme, opäť po kamenistom chodníku, opäť po zelenej značke. Na rázcestí v smutnej doline sa stočíme vľavo na modrú značku a tá nás čoskoro dovedie k Ťatliakovej chate. Od chaty pokračujeme po asfaltke až na rázcestie Šindľovec, odkiaľ sa po zelenej vrátime späť k parkovisku. |
| Pre deti: |
| Krátka, atraktívna turistika vo vysokohorskom prostredí Západných Tatier, vhodná pre väčšie/vyššie (vyššie než 120 cm) deti, ktoré zvládnu kráčať 2-3 hodiny do strmého, skalnatého svahu. Plesá s kačičkami, kvety a výhľady. Roháčsky vodopád. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Parkovné: 3 E |
Autor: tikaka
