Svět techniky Ostrava

31. október 2018

Svět Techniky Ostrava sa nachádza v časti mesta s názvom Vítkovice, v priemyselnom areáli Dolní Vítkovice, pri zastávke MHD Dolné Vítkovice. Samotnú budovu múzea nájdeme ľahko, stačí sledovať čierno-žlté šípky a navádzacie tabule. Šípky začínajú už na zastávke električky, aby nikto neostal na pochybách ktorým smerom sa má vydať. Budova pozostáva z prízemia a troch poschodí. Je otvorená od pondelka do nedele, 8 hodín denne (v piatok a v sobotu 10 hodín denne). Určite príďte aspoň 15 minút predtým než otvoria: Budete tak mať dostatok času vyšantiť sa na 3D stene pred vstupnou bránou a kúpiť si vstupenky bez toho, aby ste sa okradli čo i len o 1 minútu z ponúkaných ôsmich (príp. desiatich) hodín. Ja som si naivne myslela, že múzeum stihneme obehnúť kým slnko zapadne a deťom som sľúbila ihrisko v parčíku neďaleko nášho ubytovania.

Pravda je taká, že sme tam ostali až do tmy a múzeum sme opustili necelú hodinu pred záverečnou, keď už pani upratovačka začala s upratovaním prázdnych chodieb a toaliet. Všetci štyria sme odchádzali absolútne nadšení, nabudení, informačne nasýtení, pobavení, zvláštnym spôsobom oddýchnutí, aj keď takmer polomŕtvi od únavy, plní zážitkov, motivovaní a spokojní. Deti neustále rekapitulovali všetko čo za ten deň stihli vidieť, zažiť, skúsiť, predbiehali sa v rozprávaní o tom, čo bolo najlepšie a najzaujímavejšie a najzábavnejšie a ešte stihli poznamenať, že je škoda, že sme nemali ešte viac času a viac energie, pretože sme si nestihli pozrieť úplne všetko. V takejto nálade sme padli do postele a zaspali sme v priebehu pár minút.

Nikdy predtým som nestrávila v múzeu takmer 8 hodín s tým, že by ma to naozaj, ale naozajsky naozaj bavilo. A nikdy predtým som neodchádzala z nejakého múzea s pocitom, že by som sa na druhý deň pokojne vrátila a pozrela si niektoré časti ešte raz, prípadne dokončila to, na čo som prvý deň už nemala kapacitu. A to som mnohým veciam vôbec nerozumela a úplne som ich obišla, pretože boli príliš mimo záber mojich vedomostí a záujmu! Z tohto hľadiska si tam skutočne príde na svoje každý. Múzeum je prístupné a pochopiteľné pre takmer všetky vekové kategórie, aj keď najmladší školáci by boli pravdepodobne väčšinu času stratení alebo znudení. Je tu pokrytá snáď každá z oblastí vedy a techniky s ktorými sa človek bežne stretáva.

Ak si pod názvom múzea „Svět Techniky“ predstavíte stroje, prístroje alebo najnovšie vynálezy; ak si predstavíte niečo príliš vedecké, príliš vzdialené a príliš vhodné len pre nadšencov a týmto smerom orientovaných zanietencov, budete si prestavovať len zlomok toho, čo Svět techniky ponúka. Nájdeme tu tmavú komnatu, kde si môžeme vyskúšať, aký je to pocit keď nevidíme. Hneď vedľa je malá komôrka s hlukomerom, kde sme mohli zistiť, že Mirko vie revať tak nahlas ako keď štartuje lietadlo a Zojka vie revať ako motorka. Ako sme postupovali múzeom, boli sme zas a znova prekvapovaní tým, čo všetko sa dá zmestiť pod slová veda a technika. Samko prešiel nanobotom cez krvný obeh až do mozgu. Zoznámili sme sa s Pytagorovou vetou. Zopakovali sme si, čo je Gaussova krivka a zistili sme, že funguje vždy. Poskladali sme ľudské orgány. Pozreli sme si prezentáciu o rôznych toaletách a o odpadovom hospodárstve. Zistili sme aké sú národné jedlá jednotlivých krajín. Premenili sme mechanickú energiu na elektrickú. Videli sme zvukové vlny a menili sme ich veľkosť. Odhadovali a porovnávali sme objemy. Zoznamovali sme sa so životom ľudí v rôznych častiach Zeme. Hrali sme sa s elektrinou. Bicyklovali sme rýchlosťou svetla cez mesto…teda – snažili sme sa. Zahrali sme sa čuchové pexeso. Pozreli sme sa ako to vyzerá vnútri ľudského tela. Deti sa zahrali hru, v ktorej priraďovali zvieratá k správnemu kontinentu. Poháňali sme vrtuľky energiou zo svetla. Samko zisťoval akú má silu. Zahrali sme sa na delfínov a netopierov. My s Mirkom sme zisťovali koľko percent tuku máme v tele. Zojka prúdom vzduchu ovládala loptu. Určovali sme stopy zvierat. Všetci štyria sme si skúsili, koľko práce musíme vynaložiť, ak chceme spáliť energiu obsiahnutú v jednom arašide. Zopakovali sme si základné informácie o kolobehu vody. Prešli sme si cez proces tavenia ocele. Mohli sme sa dozvedieť niečo o Veľkom Tresku, o dôležitosti stromov, ale aj o umelo vyrábaných potravinách. Pozreli sme si fotografie z elektrónových mikroskopov. Prečítali sme si o objaviteľoch a vizionároch v oblasti techniky. Nestihli sme sa pozrieť do záhrady na prvom poschodí. Nestihli sme poskladať tangramy ani zostrojiť lietadlo či loď zo stavebnice Merkur. Nestihli sme sa dozvedieť o životnom cykle hviezd. A veľa, veľa, veľa, veľa ďalšieho. Bolo toho toľko, že by som si už na všetko asi ani nespomenula, pretože nebolo v silách bežného človeka všetko navnímať a zapamätať si.

Okrem už spomenutého sme mali možnosť pozrieť si 3D film o predátoroch a tiež populárno-vzdelávacie vystúpenie v divadelnej sále. Obe sa konali 3x za deň, vždy v určenú hodinu. Na premietanie filmu sme sa dostali až na tretí krát, pretože bolo potrebných aspoň 12 ľudí, aby sa film spustil. Prvé dva razy sme tam boli celkom sami, takže nám neostalo iné, než skúsiť šťastie opäť o dve hodiny. Na posledný termín sa nás zišlo vyše 20 a film sa mohol premietať. Aj napriek tomu, že som videla už stovky prírodopisných filmov a napriek tomu, že kreslá boli pohodlné a ja unavená, 3D faktor bol veľká pridaná hodnota a donútila som sa nezaspať hneď po úvodnej znelke. Vystúpenie v divadelnej sále nebolo obmedzené počtom ľudí a tak sa stalo, že sme boli v hľadisku jediní. Bolo to trošku čudné, ale nakoniec to dobre vypálilo. Predstavenie bolo zamerané na chemické a fyzikálne reakcie produkujúce svetlo, na horenie, výbuchy a lasery. Myslím, že naše decká tomu veľmi nerozumeli, ale bolo to farebné, horelo to, svietilo to a robilo to bum, takže sa im to v konečnom dôsledku celkom páčilo.

Už som zapísala takmer dve strany a stále som sa nedostala k významnej časti našej návštevy – ku Klamáriu. Nechala som si ho nakoniec, pretože dočasná výstava zrakových klamov bola ukončená 31. októbra 2018 a teda už nie je relevantná pri opise zážitku zo Světa Techniky. Výstavu sme stihli v poslednej chvíli, v posledný deň a myslím, že sme si ju všetci užili. Našli sme tam kadečo: od klasických zmenšujúcich miestností a do kopca sa kotúľajúcich guľôčok, cez zrkadlové klamy, záhadne sa pohybujúce obrazce a iné tajomnosti ktoré boli fascinujúce hlavne pre deti, keďže sa s niečím takým ešte nikdy nestretli. Mňa vlastne najviac bavilo ako to ich bavilo a ako sa nechávali oklamať a páčilo sa im to 🙂 .

Múzeum ako je Svět Techniky by malo byť v každom krajskom meste. A malo by byť pre školy povinné ho každoročne aspoň raz navštevovať so všetkými žiakmi a študentmi. Jeden deň strávený v takejto inštitúcii sa vyrovná desiatkam školských hodín prírodovedy, dejepisu, biológie, matematiky, chémie a fyziky. V múzeu bolo len málo ľudí, ale všetko to boli rodiny s deťmi, prevažne zo Slovenska. Najmladšie dieťa mohlo mať 7 rokov, najstaršie možno 17. Ani jedno decko sa netvárilo znechutene a otrávene. Všetky sa hrali, skúšali, behali od jedného stanoviska k druhému, pozerali videá, čítali infografiky, hrali náučné hry, zapájali okolie do aktivít (pri niektorých bolo treba dvoch alebo viacerých ľudí), prezerali obrázky, skúmali exponáty, rozprávali sa, manipulovali so skladačkami a interaktívnymi prvkami. Rovnako ako my, odchádzali až tesne pred záverečnou, pretože odtiaľ sa jednoducho nedá odísť skôr, než už naozaj musíte. Svět Techniky je očarujúci svet, v ktorom všetky prírodné vedy (ktoré sa pre potreby školského vzdelávania rozdelili do izolovaných predmetov) odrazu dostanú zmysel a iskru, prepoja sa s každodennosťou a spoja sa v jeden celok.

Návštevu múzea radíme k najkrajším a najsilnejším zážitkom roka. Odporúčam každému.

PS: Súčasťou múzea je aj Dětský Svět. Je určený pre deti do 6 rokov. My sme tam neboli, len som si všimla, že táto časť bola stále plná detí. Vstup do Detského Světa je v cene vstupného do múzea, ale dá sa zakúpiť aj osobitne (čiže vstupenka len do Dětského Světa).

Autor: tikaka