21. júl 2013 Z Likavy, zo zámku, junák väzeň hľadí: či Tatra už kopnie? Či sa háj už mladí? Rozvíjaj sa, háju, ty moja hospoda, zažiadala sa mi tá zlatá sloboda. Tu moja hospoda na skale vysokej, tu ja junák väzeň vo veži hlbokej. Mocné moje ruky o skalu prikuté, bystré moje nohy v železách obuté. Možno Jánošík nikdy vo veži Likavského zámku uväznený nebol. Možno …
28. jún 2013 Spišský hrad je najväčšou zrúcaninou na Slovensku. A je naozaj veľký. Potvrdzujeme. Je tu všetko, čo má v správnom hrade byť: vyhliadková veža, veľké nádvoria, brány, múry, chodby, … Keď som tak sedela na lavičke pod hradbou a čakala som, až sa Mirko s deťmi vrátia z veže, rozmýšľala som o tom, z koľkých asi kameňov je hrad postavený, koľko mal kedysi okien a či mali všetky sklá, ako (a či vôbec) …
18. jún 2013 V tieni veľkých gaštanov sme došli k vstupnej bráne Ľubovnianskeho hradu. Bolo práve 9 hodín. Otvárali. Z reproduktorov nad nami sa ozvala hudba. „To nás volajú? Aby sme už išli dnu?“, spýtal sa Benjamín. Privítali nás mladé ženy v dlhých šatách. Dostali sme písomného sprievodcu po hrade a vydali sme sa na prieskum podľa šípok. Ešte pred 5 rokmi bol Ľubovniansky hrad chátrajúcou zrúcaninou, akých sú na Slovensku desiatky. …
16. jún 2013 Rastlina ni korenie nič nezmôže ak Boha nevzývaš zo srdca. Kde boh prírode nepomôže, tam je zbytočná každá práca. (motto frátra Cypriána) Vietor sa preháňa v lipách a nad múrmi stoja Tri Koruny. Za múrmi vnútri kláštora všetko pôsobí úhľadne a účelovo. Je tu pokoj a priateľské ticho, aj napriek víkendovému ruchu pri rieke tečúcej …
Alebo: Nie je všetko tak, ako si to pamätáme. Múzeum = neľudská nuda. Tak som to mala zafixované celý život. Prečo? Pravdepodobne preto, že všetky múzeá, ktoré sme so školou navštevovali v rámci exkurzií boli naozaj neľudsky nudné. Najmä pre 10-12 ročné deti. Koho už len zaujímajú izby plné nábytku, portrétov, zrkadiel a kobercov?! Koho zaujíma výklad kde počuje v priemere 4 mená a 3 letopočty za minútu!? Koho zaujíma, že …
8. február 2013 Nemohla som uveriť, že toto sú naše deti! Tieto malé stvorenia, čo sa prechádzajú medzi traktormi, sejačkami a kosačkami, s pôžitkom pohládzajú kolesá, rámy a plošiny… Nadšenie pre stroje a motorové vozidlá je niečo, čo nedokážem pochopiť a je to zároveň niečo, čo drží Benjamína odkedy začal reagovať na svet. Išli sme sem hlavne kvôli nemu. Aby sa aj on potešil, keď už toľkokrát hrdinsky zvládol múzeá, ktoré ho až …
4. január 2013 Prekvapenie! To je to správne slovo! To je to slovo, ktoré najlepšie vystihuje pocit, ktorý som mala po opustení Hudobného a literárneho múzea v Banskej Bystrici. Prečo prekvapenie? …pretože to bolo nesmierne intenzívne. Obrovské množstvo farieb, zvukov, podnetov, slov a činností striedajúcich sa v rýchlom slede. Až tak, že som si chvíľami nebola istá, či to zvládnem. …pretože deti to zvládli. …pretože som nečakala, že sa …
2. november 2012 Išla som sem bez očakávaní, pretože vtedy je to vždy najlepšie. Múzeum bábok – našich aj zahraničných. Výstava hračiek. Podzemné chodby. Výstava historickej zubnej techniky. Vyhliadka z bašty zrúcaniny gotického hradu. Interaktívna výstava Dračou stopou. Prehliadka kaplnky a trochu dávnej histórie v podobe vykopávok zo slovansko-avarského pohrebiska zo 7. storočia. To všetko v peknom barokovom kaštieli obkolesenom hustým listnatým lesom. Znie to celkom atraktívne, nie? Ale aj tak …
20. október 2012 Bola sobota a tak sa všetci ženili a vydávali. V dedine trúbili autá a v parku pri kaštieli boli tri nevesty a traja ženísi, fotografi s veľkými fotoaparátmi a ich pomocníci s bledými dáždničkami. Mladomanželia sa fotili s kufrom aj v objatí, aj s kvetmi aj s vyskakujúcim ženíchom… Všetky tie pózy, ktoré nájdeme skoro v každej sérií svadobných fotiek. Krútili sa tam a poskakovali hore-dole, smiali sa, skúšali, tešili sa. Aj keď bola na tráve námraza a pichľavé slnko …
