5. marec 2020 Keď môj nočný stolík ešte žil svojím pôvodným, prírodným životom, bol pravdepodobne vysoký, mohutný, ihličnatý a mal aspoň 70 rokov. Potom ho spílili na výrobu dosiek a nepotrebné kusy hodili na kopu k chlievu. Tam ho našli šikovné ruky, nalakovali ho, dali mu nové nohy a urobili z neho surovo vyzerajúci, ale použiteľný kus nábytku. Keď sme sem prišli, stolík stál pod oknom a slúžil ako miniatúrny písací stolík, …
22. január 2020 Dnes som chcela napísať o krásnej prírode ktorú tu máme. O jazerách s priezračnou vodou, divokých lesoch, farebných fjordoch, svojských plážach, skalnatých vrchoch, o prírode plnej zveri a vtáctva, stovkách kilometrov cyklistických a turistických chodníkov, útulných miestach na kúpanie, premenlivej zelenej rieke, o najhrubšom toteme na svete a o najdlhšej hokejke na svete, o tuctoch parkov a parčíkov… Ale potom som si spomenula, že …
14 január 2020 Keď človek niekam ide, asi by sa mal predtým informovať, kam vlastne ide a čo sa od neho bude očakávať, však? Ľahšie sa to povie ako urobí. Niekedy. Pred tým, ako sme sem prišli, snažila som sa od ľudí z komunity vytiahnuť čo najviac informácii, čítať medzi riadkami, domyslieť si nevypovedané… Jednoducho – robila som všetko pre to, aby sme sem prišli čo najlepšie pripravení. Vtedy som …
10. december 2019 Priznám sa, neviem ako začať. Ale veľmi chcem napísať o tom, čo sa v Slnečnom dome a v našich životoch odohrávalo za posledné dva mesiace. Nikto nás na to nepripravil. Asi tak, ako mladých budúcich učiteľov na fakultách nepripravia na to, že najväčším problémom nebudú v žiadnom prípade ich žiaci, ale rodičia ich žiakov. Hlavnou hrdinkou drámy v Slnečnom dome nebol nik iný, ako matka jedného z našich Kamarátov. Nazvime …
14. október 2019 Mám pocit, že som za dva mesiace zostarla o 10 rokov. Nie navonok, ale vnútorne. Viac než kedykoľvek predtým pociťujem váhu sveta, ľudskosti, moci a zodpovednosti, ktorú ako ľudia máme. Za posledné týždne som musela prijať rolu, na ktorú sa ešte stále necítim kompetentná a napriek tomu ju žijem, pretože sa nedá inak. Riešim veci o ktorých sa mi pred rokom ani nesnívalo. Keď sa hovorí o deťoch so …
28. február 2019 Naša cesta domácim vzdelávaním je lemovaná Heuréka Momentmi a Ahá Chvíľami. Spolu s Hmm Hútaniami a občasným Frustrovaným Vrčaním ktoré znie len v mojej hlave tvoria takú našu malú súkromnú aleju. Učenie sa nezačína dosiahnutím školopovinného veku. Začína sa v pôrodnici. Čiže sme už mali pár rokov praxe v kapse keď sme sa začali tváriť, že by sme sa snáď už aj mohli pasovať za rodinu v ktorej sú i školáci. Naša …
25. október 2018 Môj milý manžel, keď tak občas počúvam niektoré domškolácke maminky, ďakujem v duchu za to, že si môj manžel práve ty. Si presne to, čo potrebuje každá doma vzdelávajúca mamina a teda žena ktorá je nielen matka, manželka, kuchárka, šéfka domácnosti, srdce rodiny, voľnočasová animátorka, zdravotná sestra, bútľavá vŕba, psychologička a výživová odborníčka, ale aj vychovávateľka, špeciálna pedagogička, učiteľka, metodička, terapeutka, chodiaca encyklopédia s doplnkovou funkciou výkladového slovníka, …
7. august 2018 Naše deti nechodia do školy, ani do nej nikdy nechodili. Ani do materskej školy nechodili. Ani do jaslí. Máme na to svoje dôvody. Niektoré súvisia s našim životným štýlom, niektoré súvisia so špecifikami našich detí a otvorene poviem, že niektoré súvisia aj s tým, ako (ne)funguje bežná škola. Keď človek pracuje so školopovinnými deťmi (ako Mirko a ja), chtiac-nechtiac si vypočuje veľa neuveriteľných, smutných a aj …
21. január 2018 Keď deti vstanú s prvým zapípaním budíka, pretože sa už dávno potichučky prezliekli z pyžama a pod perinou čakali na budík, aby nás nezobudili. Zojka ide robiť raňajky a Samko ustelie postele. Potom si príde vypýtať mobil, aby sa mohol hrať šach. Sadne si k Zojke do kuchyne a zavrie za sebou dvere. My si môžeme ešte aspoň pol hodiny poležať. Potom vstanem k takmer hotovým, škoricou voňajúcim raňajkám a v pokoji sa …
23. október 2017 Už pár mesiacov som rozmýšľala nad tým, že urobím krátky, štruktúrovaný rozhovor s Benjamínkom a Zojkou o tom, ako vidia svoj život, čo sa im páči a čo nie. Chcela som mať ich pocity a myšlienky niekde zaznamenané, aby som sa ich niečo podobné mohla opýtať o dva či tri roky… a porovnať, či sa niečo zmenilo. Bolo zaujímavé ich počúvať. A miestami aj dosť vtipné. Nikdy sa nedozviem do akej miery sú ich …
