6. apríl 2015
Vošli sme do brány a ocitli sme sa na priestrannom dvore, pod veľkým gaštanom. Domácich sme zastihli nepripravených. Čakali, že im ešte pred príchodom zavoláme. Denisa práve dopekala pšenovú bábovku. Starý slepý psík sa motal popri dome. Čierna mačka skočila z obločnice, mihla sa okolo kopy naskladaného dreva a už jej nebolo. Druhú mačku sme zazreli za stodolou. Na lúke sa pásol kôň a v chlieviku mečalo stádo kozičiek. Pod oknami kvitli narcisy a modrice a vo dverách stál pôvabný, malý modrooký chlapček. Ohromný dom s hrubými múrmi voňal ako všetky staré, nádherné domy. Vstúpili sme cez kamenný prah a začali ďalšie dva týždne nášho putovania po českých farmách a usadlostiach.
Našli sme tu dobrých, prírodných, normálnych ľudí. Mamu, otca a ich štyri deti. Štyri krásne, múdre, spoločenské a slušné deti, od ktorých som prvých pár dní nemohla oči odtrhnúť, pretože sa mi zdalo takmer nemožné, že v dnešnom svete je ešte stále možné vychovať takýchto ľudí.
Našli sme miesto, kde je čas na prácu, aj na oddych, na príjemný rozhovor aj na chvíľu rozjímania. Keď sa zobúdzame v hrubých múroch domu, keď pracujeme v záhrade pod veľkými stromami, cítime súlad, pokoj a objatie lásky. Všetko čo sa tu deje je také jednoduché a samozrejmé. Toto miesto je trochu ako z iného času. Prvých pár dní sme vôbec nevyšli za brány usadlosti a vonkajší svet nám vôbec nechýbal. Tu sme sa cítili naplnení a spokojní.
Rodina ktorá býva v tomto romantickom dome z 18. storočia sa živí výrobou kozieho syra a pečením rôznych druhov chleba, organizovaním zážitkových kurzov pre školy a materské školy, a prenajímaním svojich priestorov pre jogínov či iné skupiny ľudí. Boli sme svedkami pečenia chlebíka, ochutnali sme kozí syr aj domáce vajíčka. Keďže sme tu aj počas Veľkonočných sviatkov, niekoľko vajíčok sme si namaľovali (teda – ja som si nenamaľovala, pretože mňa táto činnosť od malička irituje a nebaví, ale Beny, Zojka aj Mirko sa celkom vyšantili) roztopeným voskom. Mali sme tiež možnosť vidieť pestrofarebné veľkonočné zvyky na dedine a dozvedeli sme sa, že tu sa šibačom za vyšibanie peniaze nedávajú. Dostanú maľované vajíčko, možno mašľu na korbáč a to im musí stačiť. A stačí. Pekné, nie? Keď sme im povedali, že u nás si už málokto “dovolí“ nedať peniaze, veľmi sa čudovali a vraveli, že o niečom takom ešte nepočuli.
Každý deň ráno sme zišli z horného poschodia a dostali sme prácu. Prvý deň sme vysadili 16 kríkov ríbezlí, rezali sme drevo, ťahali sme konáre na kopu a sekali sme haluze na menšie časti. Bude z nich domček pre hadov a domček pre ježkov.
Druhý deň bolo trochu sychravo a tak sme ráno ostali vnútri a čistili sme schody a trámy od omietky a farby. Poobede sme zmotávali elektrický ohradník. Všade bolo veľa blata a ohradník bol na niekoľkých miestach poriadne pomotaný a zauzlovaný. Niekedy sme stáli na jednom mieste vyše pol hodiny a snažili sme sa rozuzliť na prvý pohľad nerozuzliteľnú guču drôtu a následne nájsť kde má drôt koniec a čo s čím môžeme nadviazať. Cvičenie trpezlivosti na pohľadanie.
Tretí deň sme dokončili zmotávanie ohradníka a pokračovali sme v rozoberaní pletivových plotov: najprv bolo treba zvesiť pletivo z kolov, potom sme ho narovnali, vyčistili a ponaťahovali a nakoniec sme ho zvinuli. Napokon sme povyťahovali koly a poznášali ich na kopu. Za ten čas malý bager zasypal priekopu pred domom, povyvážal hnoj z kozieho chlievika a narobil pri tom veľa neporiadku. Preto sme poobede čistili dvor od poroznášaného hnoja a blata. K večeru sme sa ešte pustili do vyberania kameňov z rozrytej zeme, ktorá ostala po zasypanej priekope. Časom sa hlina rozhrabe a zasadí sa nová tráva.
Štvrtý deň sme skoro celý strávili v obrovskej stodole. Ráno sme navozili rozvláčenú slamu a staré seno na jednu kopu. Nepoužiteľné zvyšky sme odviezli na kompost. Mirko ešte narúbal drevo a ja som spolu so Zojkou potriedila niekoľko kíl cesnaku. Poobede sme ošmirgľovali starý stôl a poličku. Potom sme dostali za úlohu vypratať starú maringotku. Za pomoci páčidiel a veľkých kladív sme ju vypratali tak, že z nej ostal len podvozok, podlaha a vonkajšia kovová konštrukcia. Počas vytrhávania izolácie sme našli veľa osích hniezd, dve perá a jeden malý imbusový kľúč. Neobjavili sme žiadny zabudnutý poklad, ani odkaz budúcim generáciám.
Ďalšie dni bola veľká zima. Snežilo, pršalo, fúkalo, krúpy padali, mrzlo a namŕzalo a zas sa topilo. Všade okolo domu bolo blato, okolo stodoly blato, na poli blato a pomedzi to, podľa očakávania, tiež blato. Celý jeden deň sme maľovali peknú, bielu miestnosť pri syrárni. Po našom zásahu bola rovnako pekná, len o čosi belšia. V iný deň zas Mirko obrúsil lavičku a ja so Zojkou sme ju namorili. Upratali sme tiež veľkú izbu od prachu a špiny po stavbárskych prácach a poukladali hŕbu posteľného prádla do poličiek. Včera sme nakladali piliny do vedier, vozili olúpanú kôru k ovocným kríkom, čistili kozičkám výbeh a vozili konáriky na kopu. Mirko zatiaľ neohrozene bojoval s vetrom a dažďom a popri tom pomohol Vláďovi stavať novú ohradu pre kozy. Poobede sme natiahli ohradník na novú ohradu a kozičky mali letné sídlo pripravené. Dnes, na Veľkonočný pondelok, sa prvý krát vypúšťali von.
Zajtra sme tu posledný deň. Konečne hlásia pocitovú teplotu nad nulou a sľubujú slnko. Veľmi sa tešíme. Už máme tej zimy, vetra a blata akurát dosť. Pozajtra ráno sa rozlúčime a vydáme sa na najzápadnejší západ Českej republiky – k Mariánským Lázním.
Autor: tikaka
